Ríša Nifhel však nebola miestom, kde si hriešnici odpykávali trest, ako tomu bolo v kresťanskom pekle. 3. STVORENIE SVETA
„Z Ymiho mäsa je vymiesená zem a z jeho potu sú prúdy vôd;
skaly z jeho kostí a stromy z vlasov, obloha je z obrovej lebky.“
Po Ymiho smrti, potom čo vytiekla krv tohoto zabitého obra, nastala potopa sveta. Vraj sa utopili všetci obry okrem Ymiho vnuka Bergelmiho (revúci ako medveď, revúci v horách) a jeho ženy, ktorí sa zachránili na lodi. Bohovia, Búriho synovia hodili Ymiho mŕtvolu doprostred Ginnungagapu a stvorili z jeho tela svet. Z Ymiho krvi sa stalo more, z jeho potu vznikli jazerá, z jeho mäsa zem, z kostí hory, zo zubov a rozbitých kostí boli vytvorené skaly. Jeho lebka sa stala oblohou, z jeho vlasov vznikli stromy. Mozog vyhodili bohovia do vzduch, a tak vznikly mraky. Z Ymiho obočia bol stvorený Midgard. Názov znamená „sídlo uprostred“, časť medzi nebom a ríšou mŕtvych, obývanou ľuďmi. Midgard bol pokladaný za stred Zemi, ktorý sa niekedy zobrazoval ako hrad. Obklopoval ho praoceán, v ktorom žil had Midgard (had sveta). Ásovia hodili hada do praoceánu, kde vyrástol do tak neobyčajnej veľkosti, že podľa niektorých predstáv obopínal celú Zem. S týmto netvorom bojoval Tór, ktorý sa niekoľkokrát pokúšal – ale márne – hada zabiť. Z vonka Midgardu sa rozprestieral Utgard (vonkajší svet), svet obrov a iných netvorov.
Uvedenej lokalizácii odporovali iné kormografické modely. V jednom bol Midgard premiestnený na západ, Utgard na východ a oba svety boli oddelené riekou a lesom.
V treťom modely je zobrazený vesmír ako strom sveta (svätý strom). Najposvätnejším stromom Germánov bol večne zelený strom, jaseň Yggdrasil, ktorý držal pohromade vesmír.
„Viem, jaseň kde stojí, Yggdrasil menom, vysoký strom,
zarosený vlhko, stále zelený, nad Urdinou studňou,
odtiaľ vlaha v údolí padá.“
Korene tohoto stromu spájali Midgard, Utgard a Niflheim. V Nifheimu, ktorý existoval už pred stvorením sveta, vládne bohyňa mŕtvych Hel. Panuje tu večná noc; zo studni Hvergelmi vyteká dvanásť riek. Pod jedným koreňom, siahajúcim až do neba k Ásom, sa nachádza Urdina studňa (alebo studňa osudu). U tohoto prameňa, kde konajú bohovia svoje porady, je tiež ich súdna sieň. Stretávajú sa v sále, v ktorej bývajú tri norny, ktoré určujú osudy ľudí a bohov. Druhý koreň vedie k obrom, tam, kde bol predtým Ginnungagap. Tak isto pod týmto koreňom je studňa – prameň múdrosti. Jej strážcom je radca Ásov, obor Mími. Tretí koreň stromu siaha do Nifheimu ku studni Hvergelmi. Ohrýza ho drak Nidhogg (bijúci, naplnený nenávisťou), symbol zla, ktorý stromu škodí.