Tri zimy prejdú, jedna po druhej a medzi nimi žiadne leto.
„Slnko temnie, v mori zem sa topí,
do hlbín padajú horiace hviezdy.“
Vlci prehltnú slnko, nebeské telesa sa zatemnia, svet spustne. Stromy budú vyvrátené z koreňov a takisto strom sveta Yggdrasil sa otrasie:
„Starý jaseň, slávny Yggdrasil, chveje
sa v koreňoch, vlk putá trhá.“
Hory sa zrútia, zem sa bude otriasať a prepadne sa do oceánu, rozbúreného hadom Midgardom. Tento netvor vystúpi z morského dna a bude bojovať proti bohom. Každý bude bojovať s každým, všetky medziľudské vzťahy sa zrútia.
„Brat bude bojovať s bratom, súrodenec zničí
zväzky rodu, zle je na zemi zrádzajú všetky
ženy, nikto nikoho nechce šetriť.“
Most Bifrost medzi Midgardom a Ásgardom sa zrúti, pretože Surt, vládca obrov ohňa v Múspellsheimu, po ňom pôjde so svojím vynikajúcim vojskom. Strážca mostu, najskvelejší zo všetkých Ásov, Heimdall (ktorý osvetľuje svet), ktorý stráži most zo svojho zámku Himingjorgu (nebeský hrad), zatrúbi na roh Gjallarhort (zvučiaci roh), aby povolal všetkých Ásov a bojovníkov do boja. Ódinove havrany už niesu schopní preletieť vlny. Krvou postriekaný pes bohyne Hel Garm, ktorý v podsvetí u rieky Gjoll vítal svojím štekotom mŕtvych, hrôzostrašne vyje na celý vesmír a vlk Fenri, ktorého bohovia lesťou spútali pre jeho nebezpečnosť, roztrhne svoje putá. Obrovia vstúpia na loď Naglfar (loď z nechtov – ľudia mali mŕtvym strihať nechty, aby tak zabránili stavbe tejto lodi alebo aspoň zabránili stavbe tejto lodi alebo ju aspoň oddialili; pretože však na túto svoju povinnosť zabudli, mohli obrovia loď z nechtov postaviť), ktorú kormidluje Hrým. Miestom posledného boja sa má stať pole Vigrid (bitevné pole). Všetci Ásovia idú do boja, Ódin v čele so zlatou prilbu, v zlatom brnení a so zlatým oštepom, sprevádzaný dvadsiatimi siedmimi valkýrami na bielych koňoch. V jeho družine sa nachádzajú i najslávnejší pozemský bojovníci. Nepriateľské vojsko, vedené Lokim, vlkom Fenrim a hadom Midgardom, sa rovnako zhromaždilo na uvedenom bitevnom poli, na ktorom dôjde medzi jednotlivcami k šiestim bojom.
O prvom boji medzi Ódinom a vlkom Fenrim sa zmieňuje Pieseň o Vaftrúdnim. Pretože Ódin je otec sveta, patrí táto roztržka k najdôležitejším a píše sa o nej tiež vo Venminej piesni. Ódin sa obráti proti Fenrimu, ktorého horná čeľusť sa dotýka neba a dolná zeme. Vlk Ódina prehltne. Po Ódinovej smrti sa zem prepadne do praoceánu, ale pre vlka Fenriho ešte všetko nekončí – zúčastní sa šiesteho boja. V druhom boji stojí proti sebe Tór a had Midgard. Obludu, ktorá je vedľa obrov Tórovým najväčším nepriateľom, sa podarí bohu búrky skoliť. Privábi ju hlavou vola a zabije ju svojím kladivom.