Ódinove atribúty sú oštep Gungni (kolísajúci sa) a prsteň Draupni (kvapka). Je bohom vetra a búrky, v noci svišťí povetrím v čele divokého lovu. Už je meno tomu napovedá, lebo Wotan znamená pán Wod, takže pán „besného húfu“. Tento húf sa napĺňa z padlých, pretože iba ten, kto položí svoj život v bitve, môže byť prijatý do jeho družiny. Sprievodcami boha mŕtvych, prichádzajúceho na svojom osmonohom koni Sleipnim, sú tiež zvieratá, ktoré sa objavujú na bitevnom poli – havrany a vlci. Význam týchto zvierat sa však v mladších mýtoch mení: vlci Freki a Geri sa v nich objavujú ako Ódinovi spolustolovníci, zatiaľ čo vtáky Hugin (myšlienka) a Munin (pamäť), ktorí bohu poskytujú informácie a zároveň prinášajú poznanie, stelesňujúc jeho intelektuálne schopnosti. Zvláštne znalosti získaval boh i tím, že pil z prameňa múdreho obra Mímiho. za to musel dať tento Ás, ako hovorí Snorri, jedno svoje oko do zástavy. Ódin je pán nad životom a smrťou, a preto mu všetky kmene prinášali ľudské obety, väčšinou zajatcov alebo otrokov, aby učinili zadosť nárokom boha a týmto darom ochránili životy príslušníkov vlastného rodu. V súlade s rebríčkom hodnôt Germánov, u ktorých boli vojnové cnosti vysoko cenené, mal najvyšší boh tiež funkciu boha vojny, ktorý priviedol vo vojne Vanov na svet vojnu ako takú a i naďalej usiloval o jej pokračovanie: Ódin je považovaný za autora bitevného usporiadania vo tvaru klinu, ktoré mohlo poraziť nepriateľské šíky. Neboli mu prisudzované len ničivé sily: ako ochrancovi sejby a ohnísk mu bola vzdávaná vďaka za bohatú úrodu a silný dobytok. Z Ásov bol za najzbehlejšieho v kúzlach považovaný Ódin, a preto bol aj bohom magických kúziel. Okrem toho sa vyznal v niekoľkých ďalších druhoch umenia, napríklad práve on priniesol ľuďom básnictvo, presnejšie medovinu básnikov, po ktorej sa dostavujú básnické schopnosti. Ale i zrod rúnového písma je pripisovaný Ódinovi, ktorý ich získal vďaka svojmu sebaobetovaniu:
„Viem, že som visel vo veternom strome deväť
dlhých nocí, oštepom preklatý v obeť Ódinovi,
sám sebe samému, na onom strome, o ktorom
nikto nevie, z ktorých koreňov rastie. Chlieb mi
nepodali ani chmelovinu; dole som sa díval: runy
som zbadal, s nárekom ich zdvihol, potom padol
som k zemi.“
Najmocnejšiemu s Ásov bol zasvätený tretí deň v týždni, čo je dodnes viditeľné z anglického slova Wendsday. Boha búrky, ktorý so svojou druživnou odpočíva po nečase v skalnej jaskyni, pripomína okrem toho názov „Wodanovej hory“ Wodansberge, ktorý je rozšírený v Nemecku, Anglicku a v severných zemiach.