Tento mýtus dal pravdepodobne meno i Odenwaldu.


2. TÝR (TYR/TÍWAZ)


Tyr znamená boh, zpočiatku bol bohom vojny, ale neskôr bol vytlačený Ódinom. Jeho atribútom a symbolom jeho funkcii, bol meč, bol tiež bohom práva, špeciálne bohom prísahy a z toho dôvodu je jedinou postavou v germánskom panteóne, ktorá – v našom zmysle slova predstavovala morálku. Týr však stratia svoju pravú ruku, ruku, ktorou prisahal. bohovia, ako hovorí Snorri Sturluson, chceli totiž spútať nebezpečného vlka Fenriho, aby odvrátil zlo, ktoré od neho hrozilo. Navrhli zvieraťu, aby si nechalo dobrovoľne nasadiť putá, ktoré by mohlo ľahko roztrhnúť a tím všetkým jasne dokázať svoju silu. Vlk zvolil potom, keď mu sľúbili, že jeden z Ásov vloží ako zástavu za čestnosť ich úmyslov svoju ruku do jeho papuli. Týr dal svoju ruku medzi Fenriho zuby a ten, keď zistil, že sa nemôže vymaniť zo začarovaných pút, mu ju odhryzol. „Tu sa smiali všetci, len Tyr nie...“ Strata ruky, ktorá prisahá – častý trest za krivou prísahu – sa asi práve u boha práva môže javiť podivnou, ale mýtus bol interpretovaný tak, že Týr chce svojou rukou zaplatiť za lož, aby týmto spôsobom znovu obnovil a zaistil kozmický rád.

3. TÓR (THOR/DONAR)


Tór, Ódinov syn z prvého manželstva s Jord (Zem), ktorý sa oženil so Sif (rod), predstavuje vedľa Ódina najvýznamnejšiu postavu s rodu Ásov. Jeho meno (germánske PunraR znamená hrom) označuje Tóra za boha hromu, ktorý je zobrazovaný ako vysoký, silný mladý muž, červenofúzatý, s prenikavým pohľadom. Jeho chuť k jedlu je nesmierna a rovnako tak veľký je jeho smäd. Svoju mimoriadnu telesnú silu používa predovšetkým proti obrom a zlým duchom, teda proti mocnostiam nepriateľským životu. Je najsilnejší z bohu, ktorí – rovnako ako ľudia – často potrebujú jeho pomoc. Mená jeho synov Magmi a Módi odrážajú jeho vlastnosti: silu a hnev. Ešte dnes pripomína názov štvrtého dňa v týždni nem. Donnerstag, ang. Thursday. Tór sa vyznačuje fyzickou prevahou, nikdy však duševnými schopnosťami, a tak – na rozdiel od Ódina alebo Lokiho – sú mu tiež lesť a lož, pretvárka a klam cudzie. Jeho atribútom je kladivo Mjollni (lomozník), ktoré použil i v boji s obrom Hrungnim, ktorého vrhacou zbraňou, obrovský kotúč sa o kladivo rozbila. Kladivo Mjollni, ktoré sa údajne samo vracalo k bohu, keď ho Tór vymrštil, nebolo iba zbraňou a symbolom jeho vojnovej funkcie, ale i symbolom plodnosti. Kladivom Tór oral zem a zúrodňoval ju, prinášal dášť a vyháňal mráz i ľad. Na ňom, bohu roľníctva záviselo prospievanie dobytka a úroda.