Ukazuje sa ale, že vstup vedy do filozofie človeka musí byť výrazom nielen úzkej špecializácie a direrenciácie výskumu, ale i úsilia o syntézu jednotlivých vied, usílím integrovať ich v univerzálnom stavaní základných otázok človeka a jeho komplexného postihnutia. A tak v 20.storočí vznikla mysliteľská iniciatíva vytvoriť filozofické učenie o človeku, ktoré by integrovalo poznatky špeciálnych vied vypovedajúcich o jednotlivých stránkach človeka. Na základe nej vznikol vo filozofii osobitný smer, pre označenie ktorého používame pojem filozofická antropológia v užšom zmysle tohto slova. Konštituovanie takejto filozofickej disciplíny predstavovalo pokus vypracovať špeciálne filozofické učenie o človeku na základe konkrétneho antropologického výskumu a zároveň systematizovať vo filozofickej antropológii údaje z rozmanitých skúmaní biologických, psychologických, etnografických, sociologických a kultúrno-historických vied. (/1/46,47). Filozofická antropológia pokladá za svoju hlavnú úlohu vytvoriť novú koncepciu človeka v záujme novej, „ľudskej filozofie“. /1/ Šlosiar, Filozofická antropológia
Vychádza z tradícií romantizmu a filozofie života, najmä z ich kritiky racionalizmu a mechanizmu. Usiluje sa prekonať izolovanosť poznatkov špeciálnych vied a integrovať ich do celostnej teórie človeka. Na to však nestačí len zozbierať čiastkové poznatky špeciálnych vied. Filozofická antropológia si kladie otázky o človeku ako o objekte aj ako o subjekte.
Zakladateľom modernej filozofickej antropológie bol Max Scheler. Bol dobre orientovaný vo vtedajších nových poznatkoch empirických vied o človeku, ktoré zároveň využil aj pri tvorbe svojho originálneho obrazu človeka. Zároveň si bol vedomý toho, že samotné poznatky o človeku sú nedostatočné na objasnenie podstaty človeka, že práve naopak, vo svetle formulovanej podstaty človeka stanú sa jasnejšími. Vo svojich filozoficko-antropologických výskumoch sa sústredil na porovnávanie človeka so zvieraťom, čím predznačil aj smer rozvoja filozofickej antropológie 20.storočia. Svoju koncepciu človeka Scheler konštituoval predovšetkým v knihe Miesto človeka v kozme. V nej rozlišuje dva významy pojmu človek. Prvým pojmom označuje človeka zaradeného do prírodnej systematiky zvierat na vrchol radu stavovcov a cicavcov. Druhým významom prisudzuje človeku osobitné miesto vo svete, ktoré nie je porovnateľné so žiadnym iným miestom živočíšneho druhu. Tento druhý význam označuje pojmom podstaty človeka.
Podľa Schelera vyvoláva u vzdelaného Európana pojem „človek“ predstavu troch navzájom celkom nezlučiteľných ideových okruhov.