Primárna prevencia: Definícia Svetovej zdravotníckej organizácie /WHO/ primárnu prevenciu špecifikuje, ako také počínanie, aby nedochádzalo k neblahým spoločenským javom, teda predísť k ich vzniku, potlačiť ich v zárodku, nedať im príležitosť ani pôdu, aby mohli zapustiť korene. Primárnu prevenciu CAN môžeme zhruba rozlíšiť na tri vrstvy:

1.Zámerné pôsobenie na širokú verejnosť. Prostriedkom k tomu je široko založená osveta. Táto má byť zameraná predovšetkým na všetky orgány štátnej legislatívy, politické strany, cirkev, školstvo, zdravotníctvo, masmédiá, nevládne organizácie, organizácie zaoberajúce sa rodinou.
2.Zámerné pôsobenie na rodičov /a iných vychovávateľov/ terajších aj budúcich. V tejto vrstve je primárna prevencia zameraná už adresnejšie a to na prostredie dieťaťu najvlastnejšie – rodinu, a o jeho najbližších vychovávateľov, ktorými sú spravidla rodičia. Cieľom je v systéme ich hodnôt vybudovať postoje, ale i názory a vedomostné podmienky pre vnútorné „psychické“ prijatie dieťaťa. A to prijatie pokiaľ možno bezvýhradné – prijatie takého dieťaťa aké je. V tomto pôsobení je z jedným dôležitých prvkov aj príprava budúcich rodičov na rodičovstvo, ako aj aktivity na predchádzanie nechceného tehotenstva /antikoncepcia, plánovanie rodiny.../. V tomto pôsobení má rodina a škola nenahraditeľnú úlohu. Spoločnosť má za povinnosť vytvárať opatrenia na prospech rodiny s deťmi. Finančná podpora, služby, ponuka rekreačných možností a pod. Všetky tieto opatrenia totiž zvyšujú pocit istoty a bezpečia členov rodiny a prispievajú aj k psychickému prijatiu dieťaťa.
3.Zámerné pôsobenie na odborných pracovníkov a verejných činiteľov. V tejto fáze už nejde o široko založenú osvetu, ale o sprostredkovanie poznatkov z výskumu, odborných štúdií, prieskumov. Cieľovou skupinou sú ľudia v najrôznejších vedných odboroch a spoločenskej praxe, ktorý sa zaoberajú otázkami CAN.

Sekundárna prevencia:V spojitosti s CAN sa za sekundárnu prevenciu pokladá:

1.Vytipovanie rizikových skupín obyvateľstva a rizikových životných situácii, pri ktorých najčastejšie k týraniu, zanedbávaniu a k zneužívaniu detí dochádza.
2.Cieľové a programové pôsobenie na tieto skupiny ľudí a na tieto situácie tak, aby sa riziko CAN znížilo na minimum. / Týrané, zneužívané a zanedbávané dítě. Dunovský J., Dytrych Z., Matějček Z. a kol.Grada 1995/.

Rizikové skupiny ľudí a situácie som už v tejto práci popísal.V publikácii Týrané dieťa,/ Vlčková M, UK BA 2001/ autorka v komplexnom ponímaní riešenie problému násilia na deťoch uvádza:
-novelizáciu zákona o rodine z hľadiska zásad prijatých v Dohovore o právach dieťaťa
-zabezpečiť právnu ochranu obete, t.j. možnosť vyňať z rodiny nie týrané dieťa, ale predovšetkým útočníka
-stanoviť prísnejší trestno-právny postih pre páchateľov v tých prípadoch, kde týranie dieťaťa nadobudlo SPTČ, resp. v prípadoch recidívy.
-stanoviť pre agresora povinnosť absolvovať psychoterapeutickú liečbu a to bez ohľadu na jeho súhlas, resp. záujem.
-na všetkých obvodných úradoch vytvárať centrá ochrany dieťaťa ako multidisciplinárneho, diagnostického a terapeutického pracoviska.
-zabezpečiť ochranu sociálneho a terénneho pracovníka a všetkých tých, ktorý majú možnosť identifikovať týranie dieťaťa a súčasne povinnosť jeho ohlásenia
-zabezpečiť a materiálne podporiť budovanie nových azylových domov pre týrané deti, resp. pre ďalších rodinných príslušníkov, ktorý sú postihnutá rodinným násilím.
-podporovať a realizovať činnosť ďalších detských liniek dôvery ako významného prvku detekcie a prvotnej pomoci ohrozenému dieťaťu.
-podporovať činnosť a vznik nových občianskych združení cieľom ktorých je ochrana dieťaťa a jeho práv.
-zabezpečiť účasť pracovníkov pedagogicko-psychologických poradní, resp. iných poradenských inštitúcii pri práci s páchateľom a to bez ohľadu na jeho predchádzajúci súhlas.
-zriadiť a posilniť funkciu terénnych zdravotných pracovníkov, ktorý by pravidelne sledovali a navštevovali domácnosti s malými deťmi, predovšetkým však tie, ktoré je možné odbočiť ako rizikové.
-zriadiť inštitút ombudsmana sledujúceho obhajobu a zabezpečovanie práv a záujmov dieťaťa.
-organizovať odborné semináre a workshopy pre sociálnych a terénnych pracovníkov, ako aj pre pedagógov predškolskej výchovy a 1. stupňa základnej školy.