Syndróm CAN

Definícia syndrómu CAN: Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbaného dieťaťa, všeobecne označovaný v anglosaskej literatúre ako Child Abuse and Neglect (CAN) a odtiaľ prevzatý i do našej terminológie, je súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti, v rodine predovšetkým. Sú výsledkom prevažne úmyselného ubližovania dieťaťu, spôsobeného alebo pôsobeného najčastejšie jeho najbližšími vychovávateľmi, hlavne rodičmi /Týrané, zneužívané a zanedbávané dítě. Dunovský J., Dytrych Z., Matějček Z. a kol. Grada 1995/.

Problém týrania dieťaťa nie je problémom novým. Už v zachovalých starovekých dielach a spisoch, ale aj v bájach, legendách, v povestiach, v biblii a pod. sú zaznamenané príbehy, ktoré zaznamenávajú týranie detí a to formou obete, rituálov a pod. Staroveká Sparta si cenila kvalitu človeka s pohľadu silného a mocného človeka – bojovníka a preto sa slabé alebo postihnuté deti po narodení usmrcovali. Časté bolo aj podhodenie – odloženie dieťaťa, ktoré sa narodilo nechcené alebo situácia v rodine bola taká zlá, že príchod dieťaťa na svet by mohol rodinu ohroziť. Rodičia, najčastejšie otec mali právo disponovať s osudom dieťaťa a neraz sa stávalo, že dieťa bolo predané do otroctva, čo je ešte z pohľadu dieťaťa ten lepší prípad. Z panovníckych dvorov starovekej a stredovekej Európy sú známe prípady, že po narodení dieťaťa ho kráľ zobratím do rúk legalizoval. Ak to neučinil, dieťa sa stávalo odvrhnutým a často živorilo na okraji spoločnosti. Deti boli usmrcované alebo do konca života väznené a dôsledku nástupníckych sporov v dynastii. Dieťa nemalo práva a vtedajšia spoločnosť ho vnímala ako vec. Toto sa v prospech dieťaťa začalo meniť až rozšírením kresťanstva a usmrtenie dieťaťa bolo ponímané ako vražda, čiže ako hriech.

Napriek tomu bolo obdobie stredoveku pre dieťa obdobím temným. Čiastočné zlepšenie predstavovali kláštory a charity, kde boli nechcené deti často umiestňované, čo im neraz zachránilo život. Koncom 16. a začiatkom 17. storočia sa situácia dieťaťa mení k lepšiemu a to paradoxne kvôli tomu, že na dieťa je pozerané ako na lacnú pracovnú silu, ktorú sa „oplatí“ držať pri živote. Je ponímaný ako malý dospelý. Obdobie konca 18. a začiatok 19. storočie je obdobím veľkého skoku vpred čo sa týka práv a kvality života dieťaťa. je zavádzaná povinná školská dochádzka a na dieťa sa pozerá nie ako na malého dospelého, ale ako na plnohodnotnú osobnosť, ktorá je budúcim dospelým. Je to obdobie osvietenstva a štát sa začína zaoberať právami dieťaťa a buduje sa počiatok právnej ochrany dieťaťa. V 20. storočí nastáva obdobie, keď sa prechádza od statusu dieťaťa ako majetku rodičov k statusu osobnosti so špecifickými potrebami a záujmami. Do popredia sa dostáva harmonický rozvoj emocionálnej, duševnej a fyzickej osobnosti dieťaťa a jeho práv.

Prejavy: Formy a prejavy syndrómu CAN: Aktívne,Pasívne, Telesné týranie, zneužívanie a zanedbávanie, Tržné rany a pohmoždeniny, modriny, bitie, zlomeniny, krvácanie, dusenie, otrava, smrť. Neprospievanie v škole, vyhladovanie, nedostatky v oblečení a bývaní, v zdravotnej a výchovnej starostlivosti. Duševné a citové týranie, zneužívanie a zanedbanie, Nadávky, ponižovanie, strašenie, stres, šikana, agresia. Nedostatok podnetov, duševná a citová zanedbanosť. Sexuálne zneužívanie. Sexuálne hry, pohlavné zneužívanie, obchytkávanie, manipulácia v oblasti erotogenních zón, znásilnenie, incest. Exhibícia, video, foto, audiopornografia, zahrnutie detí do sexuálnych aktivít dospelých.

Zvláštne formy: Münchhausenov syndróm v zastúpení /By Proxy/, systémové týranie a zneužívanie, organizované týranie a zneužívanie, rituálne týranie a zneužívanie. /Týrané, zneužívané a zanedbávané dítě. Dunovský J., Dytrych Z., Matějček Z. a kol. Grada 1995/.

Z uvedenej tabuľky je možné vidieť, že prejavy a formy páchania násilia na deťoch úzko súvisia. Prejavy alebo následky môžme rozdeliť na tie, ktoré poškodzujú telo dieťaťa /rôzne rany, zlomeniny a iné ľahko postrehnuteľné znaky/, potom na tie, ktoré zanechávajú stopy na „duši“ dieťaťa /psychické traumy, zaostalý vývoj v emocionálnom smere.../, pričom na odhalenie týchto znakov je potrebná určitá skúsenosť a prax, ako aj čas na pozorovanie a porovnávanie. Nakoniec je možné do tretej skupiny zaradiť dôsledky, ktoré zanechávajú stopy aj na telesnej schránke dieťaťa, ale aj na jeho „duši“, čiže jeho psychickom vývoji. Sem patrí fyzické týranie zo strany blízkych osôb, ale aj prejavy sexuálneho zneužívania, zvlášť znásilnenie.
Význam pojmu CAN sa začína formovať okolo r. 1883 v Londýne. V tomto čase vznikajú rôzne dobrovoľnícke organizácie /napr. Národná spoločnosť prevencie proti krutosti na deťoch/. Prvotná činnosť týchto organizácií bola zameraná na fyzické týranie detí, čo je hlavná náplň CAN, čo sa týka obsahu, čo tento pojem /CAN/ zahŕňa. Neskoršie sa násilie na deťoch začína vnímať v širšom spektre a je možné do neho zaradiť telesné týranie aktívnej povahy, telesné týranie pasívnej povahy, psychické týranie, sexuálne zneužívanie detí, zanedbanie a zanedbávanie dieťaťa a zvláštne formy CAN.

Telesné týranie dieťaťa zahŕňa:-jeho zneužívanie aktívnej povahy, sem patria všetky priame akty násilia na dieťati, ako aj úmyselné zanedbanie starostlivosti, ktoré vedie k zraneniu alebo smrti dieťaťa.-jeho zneužívanie spôsobom, ktorý nezanecháva priame stopy po zraneniach na dieťati, ako napr. otravy, dusenie vankúšom alebo iným predmetom, ale sú to aj opakované zámerné vystavovanie dieťaťa lekárskym zákrokom a vyšetreniam. -medzi formy telesného týrania možno zaradiť aj sexuálne zneužívanie, pri ktorom ostávajú poranenia dieťaťa.-telesné týranie pasívnej povahy, čo je najme poskytovanie nedostatočnej zdravotnej starostlivosti, obmedzovanie dieťaťa v prístupu k jedlu, k ošateniu, k vzdelaniu, k ochrane, nedostatočná kvalita bývania, vykorisťovanie detí rôznymi formami.Táto skupina je podľa mňa zastúpená na Slovensku vo veľkej miere, nakoľko tu žijú početné komunity, ktoré vychovávajú deti v nevyhovujúcich podmienkach, pričom ukážkový príklad sú osady rómov. Tu dospelý aj deti žijú v nevyhovujúcich hygienických, zdravotných, bytových podmienkach, pričom deti častokrát nemajú dostatočný prístup k vzdelaniu, k lekárskej starostlivosti a sú im upierané ich základné práva, ktoré sú okrem iného deklarované aj v Zmluve o právach dieťaťa, ku ktorej pristúpila aj SR.

Ale tento problém nie je iba problémom rómov, ale aj problémom v rodinách majoritnej komunity /sociálne slabé rodiny, rodiny bezdomovcov a pod./, ale v tomto prípade tento problém nie je tak vypuklý. Či zlyháva spoločnosť aj rodičia a ťažko posúdiť, ktorá strana má väčší podiel viny na vzniknutom probléme. Vynášať rýchle súdy bez dostatočného poznania a chápania celého problému je ľahké, ale neobjektívne a populistické.

Psychické týranie dieťaťa:Psychicky týrané dieťa je ťažšie odhaliť a diagnostikovať, nakoľko táto forma týrania nezanecháva priame viditeľné stopy na dieťati. Tento jav sa pomerne ťažko dokumentuje aj kriminalistickými metódami, nakoľko na rozdiel od fyzického týranie ho nemožno na súde podložiť napríklad fotkami, výsluchom svedkov a pod. Psychické týranie dieťaťa je jav veľmi variabilný a jeho spektrum možno rozdeliť od menej závažného týrania, ktoré sa prejavuje rôznym zosmiešňovaním a poznámkami typu „si nešikovný“ „si hanbou našej rodiny“ a pod., pričom dopad tejto formy týrania na osobnosť dieťaťa je ovplyvnený aj samotnou osobnosťou dieťaťa, silou jeho emocionálnej zložky osobnosti, formou podania týchto výrokov a pod.

Psychické týranie ale zahŕňa ale aj hrubú formu, ktorú predstavuje šikan. Šikan sa obvykle definuje ako agresia, ktorej sa dopúšťa jedinec alebo skupina voči jednotlivcovi alebo skupine viac-menej bezbranným, či už pre fyzickú alebo inú slabosť alebo pre nemožnosť účinnej obrany. Za charakteristické sa považuje opakovanie agresie voči tejto obeti. Problémom je určenie spôsobu a miery agresie, ktorá je rozhodujúca pri posúdení, či určité jednanie možno považovať za šikanovanie. Najtypickejšie je hrubé fyzické násilie alebo ponižujúce manipulácie. Obeť však môže byť pod hrozbou násilia donútená sama k jednaniu, ktoré ju ponižuje alebo traumatizuje. Kruté ale môžu byť aj nadávky a hrubý posmech. Nie je ľahké určiť, kde je hranica medzi šikanom a bežným škriepením sa. /Týrané, zneužívané a zanedbávané dítě. Dunovský J., Dytrych Z., Matějček Z. a kol. Grada, 1995/.
Sexuálne týranie detí:Sem možno zaradiť Exhibicionizmus zo strany dospelých zameraný na deti, obťažovanie detí, sem možno zaradiť aj Harassment zameraný na dieťa, sexuálny útok, čo zahŕňa mazlenie sa z deťmi, pričom dochádza ku kontaktu erotogenních zón dieťaťa alebo sa dieťa núti k „hre“ s pohlavnými orgánmi dospelých. Ďalej je to znásilnenie. Pri znásilnení je potrebné, aby došlo ku vniknutiu do pošvy dievčaťa. Medzi formy sexuálneho týrania sa zaraďuje aj incest, pedofília, sexuálne skupinové zneužívanie a turistická sexualita zameraná na deti. Pri sexuálnom týraní je páchateľom prevažne muž.

Zanedbanosť a zanedbávanie:Zanedbávaním dieťaťom sa v zmysle pojmu CAN myslí dieťa, ktoré sa ocitá v situácii, keď je akútne a vážne ohrozené nedostatkom podnetov dôležitých k svojmu zdravému fyzickému a psychickému vývoju. Myslí sa tým aj celé rozpätie takých situácií, od tých najťažších, ktoré samy o sebe priamo ohrozujú život dieťaťa, až po tie, ktoré sú relatívne ľahké, ktoré až po spojení s inými činiteľmi dávajú neblahý spoločenský výsledok. / Týrané, zneužívané a zanedbávané dítě. Dunovský J., Dytrych Z., Matějček Z. a kol.Grada 1995/.
Medzi krajné prípady zanedbanosti patria prípady detí, ktoré vyrastali v úplnej izolácii od ľudskej spoločnosti, napr. prípady tkz. vlčích alebo zvieracích detí. Jedná sa o prípady, keď sa dieťa ešte v útlom veku dostane do opatery zvierat a je tu vychovávané bez kontaktu s ľudskou spoločnosti. K zanedbaniu detí dochádza aj v rodinách. Veľký diel týchto prípadov vzniká v rodinách, ktoré sú ekonomický - sociálne slabé a ich dospelý členovia sú intelektuálne a emočne nerozvinutý. Ďalšie rizikové rodiny v tomto smere sú rodiny neúplné, rodiny, kde došlo k doplneniu partnera, ktorý si ale nenašiel vzťah k dieťaťu, rodiny, ktoré prežívajú krízu /rozvod/, nefunkčné rodiny, kde vládne násilie, rodiny, kde je štýl výchovy autoritatívny, rodina, kde je problém s alkoholizmom, drogovou závislosťou a pod. Takisto je rizikom aj rodina, kde niektorý člen alebo členovia sú príslušníkom extrémistickej skupiny alebo sekty.

Zvláštne formy CAN:-Zvláštnu formu telesného týrania dieťaťa predstavuje jav, ktorý bol pomenovaný ako Münchhausenov syndróm v zastúpení /by proxy/. Bol pomenovaný po severonemeckom šľachticovi a vojakovi Karlovi Fridrichovi Hieronymusovi Münchhausenovi, mimochodom u nás známom pod menom barón Prášil. Tento bol preslávený vymýšľaním neuveriteľných príbehov a klamstiev. V medicínskom pohľade Münchhausenov syndróm v zastúpení znamená, že dieťaťu je úmyselne ubližované zo strany osoby, ktorá sa o neho stará /zväčša sa jedná o matku, ale aj ženský zdravotný personál v nemocnici - sestričky/ a to zámere sa neskoršie o dieťa starať – liečiť ho. Tento jav je nebezpečný pre dieťa a neraz sa končí smrťou. V odborných publikáciách je množstvo smrteľných prípadov až 1/5 z celkového zisteného stavu. Na rozdiel u iných foriem týrania detí je u tejto formy týrania detí je páchateľom väčšinou duševne postihnutá osoba. -Medzi zvláštne formy syndrómu CAN možno zaradiť aj organizované zneužívanie detí /nájomná práca, otroctvo, zneužívanie detí v ústavoch, v pornografickom priemysle, prostitúcii, sexuálny turizmus, kultúrne zvyky ako prejav týrania. Medzi pomerne vzácny jav rituálne zneužívanie. Rituálne zneužívanie dieťaťa má rôzne formy a prejavy, ktoré sú často v oblasti mystika a mágie.

Agresor:Pri definovaní agresora týrania detí treba vychádzať z toho o aký typ týrania dieťaťa ide. Pri týraní detí má veľký vplyv aj životná situácia. Agresorom je ale vždy dospelá osoba a jedná sa o osobu, ktorá sa má o dieťa starať. Ide v prevažnej miere o rodičov, rodinných príslušníkov, ale aj o osoby, ktorých pracovnou náplňou je starať sa o dieťa. Pri určitom týraní ako je napr. sexuálne týranie je agresorom takmer vždy muž a napr. pri Münchhausenovom syndróme v zastúpení je agresorom skoro vždyžena. Vo všeobecnosti medzi rizikové skupiny osôb u ktorých hrozí, že sa stanú agresormi možno zaradiť osoby, ktoré majú anomáliu v duševnom a fyzickom vývoji, alkoholici, toxikomani, nevyzretí ľudia, príliš mladý a emocionálne nevyspelý rodičia, osoby v dlhodobom strese, mentálne retardovaný, ktorý nestačia na výchovu, ľudia žijúci v hmotnej biede alebo pracovne preťažený, ľudia, ktorý žijú na okraji sociálnej spoločnosti, osoby trpiace sexuálnimy poruchami ale aj osoby, ktoré sú extrémne nábožné alebo sú vyznávači extrémistických spoločností, sektári alebo dodržujúci už prekonané tradície a kultúrne zvyklosti, ktoré spôsobujú utrpenie u dieťaťa.

Obeť:Obeťou sú deti, čiže vo všeobecnosti osoby, ktoré sa nemôžu účinne brániť, nakoľko sú väčšinou emočne, sociálne a existenčne viazané na agresora. Voči nemu sú v nevýhode aj čo sa týka fyzických a psychických dispozícií. Výskum a prax potvrdili, že sú určité typy detí, ktorú sú náchylnejšie na to, aby sa stali obeťami. K týraniu „provokuje“ dieťa, ktoré je ufňukané, nepriebojné alebo naopak je zlé, podráždené, ukričané. Medzi správaním alebo dispozíciou dieťaťa a typom týrania možno vymedziť priamu úmeru. Pasívne dieťa má predpoklad stať sa obeťou psychického týrania a naopak aktívne dieťa inklinuje k tomu, že sa stane obeťou fyzického týrania. Takisto fyziologicky predčasne vyvinuté dieťa je vo zvýšenej miere vystavené riziku, že sa stane obeťou sexuálneho týrania. Takisto deti, ktoré sú mentálne retardované, telesne postihnuté, nechcené deti, alebo choré sú vo zvýšenej miere v ohrození vo vzťahu k týraniu. Takisto je tu dôležitá aj životná situácia, v ktorej sa deti ocitli. Obeť je v značnej nevýhode už v tom, že sa zväčša narodí do prostredia alebo rodiny, kde bude týrané a nemá možnosť voľby alebo možnosť ovplyvniť tento stav.

Dôsledky:Dôsledky môžeme posudzovať z krátkodobého a dlhodobého hľadiska. Medzi krátkodobé dôsledky CAN možno zaradiť drobné poranenia, pohmoždeniny, modriny, otoky, škrabance a pod.Medzi dlhodobé dôsledky CAN by som zaradil závažnejšie poranenia a rany, ktoré zanechajú na zdravotnom stave dlhodobý nepriaznivý stav, zlomeniny, narušenie psychického, duševného a emocionálneho stavu dieťaťa s výhľadom na jeho ďalšiu budúcnosť. Avšak pri prejavoch CANu dochádza zväčša k obom dôsledkom. Nepriaznivý stav je aj v tom, že u dieťaťa, ktoré bolo vystavené týraniu je zvýšené riziko, že aj ono bude v dospelosti kopírovať správanie sa svojich rodičov a tieto nepriaznivé formy výchovy bude aj ono praktizovať už ako rodič na svoje deti. Najvážnejším dôsledkom CANu je smrť obete.

Príčiny:Medzi príčiny napomáhajúce k týraniu detí je možné zaradiť osobnostné charakteristiky rodičov týrajúcich deti, samotné deti, ktoré sa stali objektom týrania a prostredie rodiny ako rizikový faktor napomáhajúci k týraniu detí /Týrané dieťa, Vlčková M, UK BA 2001/. Príčiny problému CAN som uviedol v bodoch Agresor a Obeť.

Prevencia:Myšlienka prevencie vychádza zo skúsenosti, že je lepšie problému predchádzať, ako ho liečiť. Prevenciu možno rozdeliť na primárnu prevenciu a sekundárnu prevenciu.
Primárna prevencia: Definícia Svetovej zdravotníckej organizácie /WHO/ primárnu prevenciu špecifikuje, ako také počínanie, aby nedochádzalo k neblahým spoločenským javom, teda predísť k ich vzniku, potlačiť ich v zárodku, nedať im príležitosť ani pôdu, aby mohli zapustiť korene. Primárnu prevenciu CAN môžeme zhruba rozlíšiť na tri vrstvy:

1.Zámerné pôsobenie na širokú verejnosť. Prostriedkom k tomu je široko založená osveta. Táto má byť zameraná predovšetkým na všetky orgány štátnej legislatívy, politické strany, cirkev, školstvo, zdravotníctvo, masmédiá, nevládne organizácie, organizácie zaoberajúce sa rodinou.
2.Zámerné pôsobenie na rodičov /a iných vychovávateľov/ terajších aj budúcich. V tejto vrstve je primárna prevencia zameraná už adresnejšie a to na prostredie dieťaťu najvlastnejšie – rodinu, a o jeho najbližších vychovávateľov, ktorými sú spravidla rodičia. Cieľom je v systéme ich hodnôt vybudovať postoje, ale i názory a vedomostné podmienky pre vnútorné „psychické“ prijatie dieťaťa. A to prijatie pokiaľ možno bezvýhradné – prijatie takého dieťaťa aké je. V tomto pôsobení je z jedným dôležitých prvkov aj príprava budúcich rodičov na rodičovstvo, ako aj aktivity na predchádzanie nechceného tehotenstva /antikoncepcia, plánovanie rodiny.../. V tomto pôsobení má rodina a škola nenahraditeľnú úlohu. Spoločnosť má za povinnosť vytvárať opatrenia na prospech rodiny s deťmi. Finančná podpora, služby, ponuka rekreačných možností a pod. Všetky tieto opatrenia totiž zvyšujú pocit istoty a bezpečia členov rodiny a prispievajú aj k psychickému prijatiu dieťaťa.
3.Zámerné pôsobenie na odborných pracovníkov a verejných činiteľov. V tejto fáze už nejde o široko založenú osvetu, ale o sprostredkovanie poznatkov z výskumu, odborných štúdií, prieskumov. Cieľovou skupinou sú ľudia v najrôznejších vedných odboroch a spoločenskej praxe, ktorý sa zaoberajú otázkami CAN.

Sekundárna prevencia:V spojitosti s CAN sa za sekundárnu prevenciu pokladá:

1.Vytipovanie rizikových skupín obyvateľstva a rizikových životných situácii, pri ktorých najčastejšie k týraniu, zanedbávaniu a k zneužívaniu detí dochádza.
2.Cieľové a programové pôsobenie na tieto skupiny ľudí a na tieto situácie tak, aby sa riziko CAN znížilo na minimum. / Týrané, zneužívané a zanedbávané dítě. Dunovský J., Dytrych Z., Matějček Z. a kol.Grada 1995/.

Rizikové skupiny ľudí a situácie som už v tejto práci popísal.V publikácii Týrané dieťa,/ Vlčková M, UK BA 2001/ autorka v komplexnom ponímaní riešenie problému násilia na deťoch uvádza:
-novelizáciu zákona o rodine z hľadiska zásad prijatých v Dohovore o právach dieťaťa
-zabezpečiť právnu ochranu obete, t.j. možnosť vyňať z rodiny nie týrané dieťa, ale predovšetkým útočníka
-stanoviť prísnejší trestno-právny postih pre páchateľov v tých prípadoch, kde týranie dieťaťa nadobudlo SPTČ, resp. v prípadoch recidívy.
-stanoviť pre agresora povinnosť absolvovať psychoterapeutickú liečbu a to bez ohľadu na jeho súhlas, resp. záujem.
-na všetkých obvodných úradoch vytvárať centrá ochrany dieťaťa ako multidisciplinárneho, diagnostického a terapeutického pracoviska.
-zabezpečiť ochranu sociálneho a terénneho pracovníka a všetkých tých, ktorý majú možnosť identifikovať týranie dieťaťa a súčasne povinnosť jeho ohlásenia
-zabezpečiť a materiálne podporiť budovanie nových azylových domov pre týrané deti, resp. pre ďalších rodinných príslušníkov, ktorý sú postihnutá rodinným násilím.
-podporovať a realizovať činnosť ďalších detských liniek dôvery ako významného prvku detekcie a prvotnej pomoci ohrozenému dieťaťu.
-podporovať činnosť a vznik nových občianskych združení cieľom ktorých je ochrana dieťaťa a jeho práv.
-zabezpečiť účasť pracovníkov pedagogicko-psychologických poradní, resp. iných poradenských inštitúcii pri práci s páchateľom a to bez ohľadu na jeho predchádzajúci súhlas.
-zriadiť a posilniť funkciu terénnych zdravotných pracovníkov, ktorý by pravidelne sledovali a navštevovali domácnosti s malými deťmi, predovšetkým však tie, ktoré je možné odbočiť ako rizikové.
-zriadiť inštitút ombudsmana sledujúceho obhajobu a zabezpečovanie práv a záujmov dieťaťa.
-organizovať odborné semináre a workshopy pre sociálnych a terénnych pracovníkov, ako aj pre pedagógov predškolskej výchovy a 1. stupňa základnej školy.
-zabezpečovať pre sociálnych pracovníkov výcvik komunikatívnych zručností, foriem správania sa vo vzťahu k obeti, resp. aj k agresorovi s cieľom jeho získania pre spoluprácu.
-zaradiť do učebných plánov štúdia odboru sociálna práca, učiteľstvo 1. stupňa základnej školy a predškolskej výchovy, povinný kurz o probléme týrania detí a možnosti ich ochrany pred násilím.
-skvalitniť a prehĺbiť výchovu k manželstvu a rodičovstvu mladého človeka a viesť ho k zodpovednosti sexuálnemu životu.
-informovať širokú verejnosť o existencii a prejavoch násilia na dieťati, s cieľom mobilizovať verejnú mienku na ochranu dieťaťa a jeho práva na šťastné detstvo.
-organizácia diskusných programov zjednocujúcich rozličné pohľady na problém násilia na dieťati.
-využitie prostriedkov masovej informácie na zvýšenie citlivosti občanov na akýkoľvek prejav násilia voči dieťaťu a ich ochoty angažovať sa na zabezpečení ochrany a pomoci takto postihnutému dieťaťu.
-prehĺbenie právneho vedomia občanov ako východiska pre ich zodpovedajúcu orientáciu v právnom systéme štátu a uvedomenia si spoluzodpovednosti za osud detí.

Riešenie:V prípade ak je dieťa v rodinnom prostredí ohrozené prejavmi CAN a náprava v prospech dieťaťa nie je možná, tak prichádzajú v zmysle platnej legislatívy do úvahy tieto formy riešenia:
Náhradná rodinná starostlivosť = zverenie maloletého dieťaťa na základe rozhodnutia súdu, len fyzickej osobe s trvalým pobytom SR, spôsobilá na právne úkony s osobnými predpokladmi najmä zdravotnými, s osobnostnými predpokladmi a morálnymi ako aj spôsobom života, súd tejto osobe vymedzí rozsah jej práv a povinností k maloletému dieťaťu

Pestúnska starostlivosť = ak rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže rozhodnúť o jeho zverení do pestúnskej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom, len fyzickej osobe s trvalým pobytom SR, spôsobilá na právne úkony s osobnými predpokladmi najmä zdravotnými, s osobnostnými predpokladmi a morálnymi ako aj spôsobom života, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť, súd tejto osobe vymedzí rozsah jej práv a povinností k maloletému dieťaťu

Ústavná starostlivosť = prednosť pred ňou má náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť, súd ju nariadi len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave, rodičia nedokážu starostlivosť zabezpečiť a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti, z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na 1 rok po dosiahnutí plnoletosti, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

Poručníctvo= ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok, poručník nie je povinný osobne sa starať o maloleté dieťa, súd v rozhodnutí o ustanovení poručníka uvedie konkrétny majetok, spôsob nakladania s ním, medzi poručníkom a maloletým dieťaťom nevzniká vyživovacia povinnosť

Opatrovníctvo= súd môže ustanoviť maloletému dieťaťu opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iných dôvodov a zároveň je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže ustanoviť za opatrovníka aj obec, opatrovník je povinný vykonávať funkciu v záujme maloletého dieťaťa, súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka.