referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ela
Piatok, 24. mája 2019
Syndróm CAN
Dátum pridania: 15.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jocai
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 703
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 12.9
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 21m 30s
Pomalé čítanie: 32m 15s
 
Definícia syndrómu CAN: Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbaného dieťaťa, všeobecne označovaný v anglosaskej literatúre ako Child Abuse and Neglect (CAN) a odtiaľ prevzatý i do našej terminológie, je súbor nepriaznivých príznakov v najrôznejších oblastiach stavu a vývoja dieťaťa i jeho postavenia v spoločnosti, v rodine predovšetkým. Sú výsledkom prevažne úmyselného ubližovania dieťaťu, spôsobeného alebo pôsobeného najčastejšie jeho najbližšími vychovávateľmi, hlavne rodičmi /Týrané, zneužívané a zanedbávané dítě. Dunovský J., Dytrych Z., Matějček Z. a kol. Grada 1995/.

Problém týrania dieťaťa nie je problémom novým. Už v zachovalých starovekých dielach a spisoch, ale aj v bájach, legendách, v povestiach, v biblii a pod. sú zaznamenané príbehy, ktoré zaznamenávajú týranie detí a to formou obete, rituálov a pod. Staroveká Sparta si cenila kvalitu človeka s pohľadu silného a mocného človeka – bojovníka a preto sa slabé alebo postihnuté deti po narodení usmrcovali. Časté bolo aj podhodenie – odloženie dieťaťa, ktoré sa narodilo nechcené alebo situácia v rodine bola taká zlá, že príchod dieťaťa na svet by mohol rodinu ohroziť. Rodičia, najčastejšie otec mali právo disponovať s osudom dieťaťa a neraz sa stávalo, že dieťa bolo predané do otroctva, čo je ešte z pohľadu dieťaťa ten lepší prípad. Z panovníckych dvorov starovekej a stredovekej Európy sú známe prípady, že po narodení dieťaťa ho kráľ zobratím do rúk legalizoval. Ak to neučinil, dieťa sa stávalo odvrhnutým a často živorilo na okraji spoločnosti. Deti boli usmrcované alebo do konca života väznené a dôsledku nástupníckych sporov v dynastii. Dieťa nemalo práva a vtedajšia spoločnosť ho vnímala ako vec. Toto sa v prospech dieťaťa začalo meniť až rozšírením kresťanstva a usmrtenie dieťaťa bolo ponímané ako vražda, čiže ako hriech.

Napriek tomu bolo obdobie stredoveku pre dieťa obdobím temným. Čiastočné zlepšenie predstavovali kláštory a charity, kde boli nechcené deti často umiestňované, čo im neraz zachránilo život. Koncom 16. a začiatkom 17. storočia sa situácia dieťaťa mení k lepšiemu a to paradoxne kvôli tomu, že na dieťa je pozerané ako na lacnú pracovnú silu, ktorú sa „oplatí“ držať pri živote. Je ponímaný ako malý dospelý. Obdobie konca 18. a začiatok 19. storočie je obdobím veľkého skoku vpred čo sa týka práv a kvality života dieťaťa. je zavádzaná povinná školská dochádzka a na dieťa sa pozerá nie ako na malého dospelého, ale ako na plnohodnotnú osobnosť, ktorá je budúcim dospelým. Je to obdobie osvietenstva a štát sa začína zaoberať právami dieťaťa a buduje sa počiatok právnej ochrany dieťaťa. V 20. storočí nastáva obdobie, keď sa prechádza od statusu dieťaťa ako majetku rodičov k statusu osobnosti so špecifickými potrebami a záujmami. Do popredia sa dostáva harmonický rozvoj emocionálnej, duševnej a fyzickej osobnosti dieťaťa a jeho práv.

Prejavy: Formy a prejavy syndrómu CAN: Aktívne,Pasívne, Telesné týranie, zneužívanie a zanedbávanie, Tržné rany a pohmoždeniny, modriny, bitie, zlomeniny, krvácanie, dusenie, otrava, smrť. Neprospievanie v škole, vyhladovanie, nedostatky v oblečení a bývaní, v zdravotnej a výchovnej starostlivosti. Duševné a citové týranie, zneužívanie a zanedbanie, Nadávky, ponižovanie, strašenie, stres, šikana, agresia. Nedostatok podnetov, duševná a citová zanedbanosť. Sexuálne zneužívanie. Sexuálne hry, pohlavné zneužívanie, obchytkávanie, manipulácia v oblasti erotogenních zón, znásilnenie, incest. Exhibícia, video, foto, audiopornografia, zahrnutie detí do sexuálnych aktivít dospelých.

Zvláštne formy: Münchhausenov syndróm v zastúpení /By Proxy/, systémové týranie a zneužívanie, organizované týranie a zneužívanie, rituálne týranie a zneužívanie. /Týrané, zneužívané a zanedbávané dítě. Dunovský J., Dytrych Z., Matějček Z. a kol. Grada 1995/.

Z uvedenej tabuľky je možné vidieť, že prejavy a formy páchania násilia na deťoch úzko súvisia. Prejavy alebo následky môžme rozdeliť na tie, ktoré poškodzujú telo dieťaťa /rôzne rany, zlomeniny a iné ľahko postrehnuteľné znaky/, potom na tie, ktoré zanechávajú stopy na „duši“ dieťaťa /psychické traumy, zaostalý vývoj v emocionálnom smere.../, pričom na odhalenie týchto znakov je potrebná určitá skúsenosť a prax, ako aj čas na pozorovanie a porovnávanie. Nakoniec je možné do tretej skupiny zaradiť dôsledky, ktoré zanechávajú stopy aj na telesnej schránke dieťaťa, ale aj na jeho „duši“, čiže jeho psychickom vývoji. Sem patrí fyzické týranie zo strany blízkych osôb, ale aj prejavy sexuálneho zneužívania, zvlášť znásilnenie.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.