Problém zodpovednosti

O probléme zodpovednosti sa už popísalo veľa. Pojem zodpovednosť používame veľmi často. Tvárime sa, akoby nám bol jeho obsah dôverne známy. Je to naozaj pravda? Na túto otázku je ľahká odpoveď. Skúste sa opýtať ľudí, s ktorými ste v kontakte, čo si pod slovom zodpovednosť predstavujú. Odpovede sa budú rôzniť. Niekto možno ani nebude schopný odpovedať, hoci všetci budú intuitívne tušiť čo zodpovednosť je. Touto krátkou esejou by sme sa chceli pokúsiť osvetliť problém zodpovednosti v konaní človeka. Netrúfame si ňou dať konečnú odpoveď na nastolený problém. Bude skôr laickým náčrtom nášho pohľadu na danú problematiku.
Ako prvé treba uviesť základný predpoklad pre prijatie pojmu zodpovednosť. Týmto predpokladom je akceptácia platnosti princípu kauzality, ktorý bol niektorými filozofmi zavrhnutý. Budeme predpokladať, že každý ľudský skutok má určité dôsledky, ktoré sa dajú v závislosti od určitých faktorov viac, či menej predvídať. Čo je to teda zodpovednosť? Je to schopnosť, či dokonca nevyhnutnosť znášať následky vlastného konania. Konať zodpovedne znamená konať správne. Zodpovedné je také konanie, pri ktorom sú naše skutky v súlade s naším svedomím. Zodpovednosť priamo vyplýva z princípu kauzality, ktorý je zároveň jej conditio sine qua non. Ak niečo konám musím počítať s tým, že moje konanie bude mať určité následky. Musím sa teda snažiť konať tak, aby toto moje konanie bolo v súlade s mojim svedomím. Keďže svedomie nás pobáda ku konaniu dobra, aj naše konanie, aby bolo v súlade so svedomím, musí byť zamerané na dobro. Tu sa nám vynára ďalší problém, problém dobra. Za dobré totiž môžeme považovať rôzne veci v závislosti na tom, aké hodnoty považujeme za dôležité a aký typ morálky prijímame. Tento problém, hoci úzko súvisí s otázkou zodpovednosti, tu nebudeme bližšie rozpracúvať.
Bežne pozorujeme, že nie všetky dôsledky nášho konania môžeme ovplyvniť a predvídať v rovnakej miere. Preto je možné zodpovednosť odstupňovať. Hovoríme potom o bezprostrednej zodpovednosti, keď sme mali možnosť dôsledky konania ovplyvniť priamo a dostatočne účinne. A vzdialenej zodpovednosti, keď sme nejaké dôsledky konania mohli ovplyvniť len v obmedzenej miere. To je napríklad prípad, keď vo voľbách delegujeme niekoho aby konal v našom mene a ten potom koná niečo zlé na čo sme ho nedelegovali. Prípadne by sme ho nedelegovali ak by sme vedeli, že bude konať zlo.
Je tiež potrebné položiť si otázku kedy nadobúdame zodpovednosť za naše konanie.

Je zrejmé, že prvou a základnou podmienkou nadobúdania zodpovednosti je sloboda konania a schopnosť adekvátne odhadnúť následky nášho konania. Až keď sme v konaní slobodní a schopní odhadnúť následky nášho konania môžeme zaň byť aj braní na zodpovednosť.
Zaujímavá je tiež otázka pred kým sme za svoje konanie zodpovední. V prvom rade sme zodpovední pred svojim svedomím. Ono bude ako prvé hodnotiť náš skutok, ktorý ak bude nezodpovedný vznesie proti nemu svedomie ráznu námietku. Zodpovednosť máme aj voči tým vonkajším autoritám, ktoré majú legitímne právo zaväzovať nás k určitým spôsobom konania. Špeciálne postavenie tu má Boh ako autorita. Boha by som však zaradil ešte pred svedomie, nakoľko samo svedomie chápem ako boží hlas v človeku. Preto primárne som za svoje skutky zodpovedný pred Bohom skrze svedomie, sekundárne pred autoritami, kde môžu patriť rodina, spoločnosť, zákony, príroda, budúce generácie a iné. Takéto rozdelenie však neprijmú tí, ktorí neveria v existenciu Boha. Pre tento prípad ho treba pozmeniť len v tom, že primárne sme zodpovední až pred svedomím. Obsah sekundárnej zodpovednosti meniť netreba.
Spomenieme ešte za aké konanie môžeme byť zodpovední. Je to akékoľvek konanie, ktoré je morálne hodnotiteľné. Dokonca, v prípade, že to spôsobí nejaké následky, môžeme byť zodpovední aj za nekonanie. Je teda vidno, že zodpovednosť nás sprevádza prakticky v každej chvíli nášho života.
S problémom zodpovednosti súvisí ešte mnoho iných etických problémov. Napríklad otázka do akej miery sme schopní rozlišovať čo je v niektorej situácii správne, ako vonkajšie okolnosti ovplyvňujú naše konanie, problém a chápanie ľudskej slobody a mnohé iné. Nie je možné aby sme ich tu všetky spomenuli a rozpracovali. Aj to čo sme v tejto eseji podali je len časť problému zodpovednosti. Náš pohľad je len rámcový a laický. Nebolo naším zámerom tému rozpracovať veľmi detailne. Chceli sme len krátko ukázať náš pohľad na problém zodpovednosti, ktorý nemusí byť výlučne a jedine správny. Mnohé problémy sme azda aj vynechali, či zabudli spomenúť. No dúfame, že sa nám podarilo splniť zámer tejto krátkej eseje, a síce načrtnúť náš pohľad na problematiku zodpovednosti.