referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ela
Utorok, 24. mája 2022
Má systematická filozofia ešte vôbec šancu?
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jcf
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 148
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.6
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 7m 40s
Pomalé čítanie: 11m 30s
 

Postmoderná kritika
Keďže sa tradičnej metafyzike nepodarilo obhájiť jednotu bytia, či už výlučnú alebo pripúšťajúcu mnohosť, prišla na scénu postmoderna, ohlasujúca zánik systematickej filozofie.
Pre krátke charakterizovanie postmoderny možno použiť 6 téz Wolfganga Welsha:
1. základným konceptom postmoderny je téza o radikálnej pluralite
2. opodstatnenosť tézy o pluralite sa dokazuje poukázaním na skúsenosti, že jedna a tá istá udalosť sa rôznym pohľadom javí rôzne
3. prijatie plurality prináša antitotalitárnosť a oslobodenie vo všetkých oblastiach, vrátane politickej a sociálnej.
4. téza o pluralite je kritériom vo všetkých oblastiach
5. postmoderna nechce byť popretím, ale domyslením a radikalizáciou moderny
6. základný postoj postmoderny je etický, nakoľko musí reagovať na konflikty, ktoré so sebou pluralita prináša
K: Hlavná kritika sa zameriava na radikálnosť jej základnej premisy, totiž na predpoklad radikálnej plurality. Tvrdenie o absolútnej pluralite totiž samo v sebe zahŕňa nejakú jednotu a prepojenie. Je potrebný nejaký vzťah na spoločného referenta (pluralita si nárokuje byť spoločná všetkému?). Aby sme mohli pochopiť seba je potrebný vzťah k druhým. Pluralitu možno chápať len na základe identity. Identitu možno pochopiť len vo vzťahu k iným.
A prítomnosť vzťahu by medzi vecami vytvorila určitý systém, čo chce postmoderna poprieť.
Z uvedeného teda vidno, že bez nejakej jednoty a sprostredkovania sa jednoducho zaobísť nedá.

IV. Budúci koncept historicko-genetickej systematiky
Po poukázaní na nedostatky tradičnej SF ako aj postmodernej akcentácie radikálnej plurality prechádza Gloyová k predstaveniu odpovede čo so SF. Na scénu prichádza model tzv. historicko-genetickej systematiky. Základným pojmom tohto modelu je pojem otvoreného systému, ktorý je so svojim prostredím v trvalej interakcii, či už materiálnej alebo duchovnej (informačnej). Existencia otvoreného systému je podmienená dynamickým správaním. Táto dynamika spočíva v neustálom obnovovaní stavu rovnováhy v neustálych reorganizáciách systému.
Veľmi dôležitou sa v tejto súvislosti javí otázka prechodu z jedného stavu rovnováhy do druhého. Existuje spoločná tendencia chápať tento prechod ako regulovaný, no modelov tejto regulácie je viacero:
1.) prechod podriadený kategórii kvantity
- rast alebo úbytok nejakého systému
- dejiny vedy a DF by potom boli postupnou kumuláciou vedenia
K: ako by sa dala vysvetliť vzrastajúca komplexnosť teórií a často úplne nové formulácie
2.) prechod podriadený kategórii kvality
- vývoj ide od jednoduchších po stále komplexnejšie útvary. Toto možno pozorovať prakticky v každom odvetví
K: naberaním komplexnosti môže dôjsť k znemožneniu poznania
3.) téza o vývoji
- vývoj systémov je tu chápaný ako teleologický
- vývoj je konečný a ohraničený počiatkom a koncom
K: priviedlo by nás to k snahe o konečný a ucelený systém (Hegel), čo sa však historicky nepotvrdilo
4.) téza o evolúcii
- prechod prebieha v skokoch do nasledujúcich avšak heterogénnych systémov a paradigiem
- zabráni sa finalistickému chápaniu vedy a prejde sa ku kvázi finalistickému
5.) interpretácia dynamická (rytmická)
- systém nestojí ako hotový útvar až na konci procesu vývinu, ale je v a behom procesu prítomný
- systémový celok je totožný so samotným procesom
Ako vidíme aj interpretácia otvoreného systému plynulej rovnováhy opätovne prináša pluralitu interpretácií.
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.