Závislosť na masmédiách

No nástupom do školy sa objavuje množstvo rizík rôznych závislostí. Z tých najbežnejších závislostí sú to napríklad závislosť na počítačových hrách, na televízii. Závislosť na mobilnom telefóneSMS – Krátke Textové Správy Táto služba umožňuje používateľovi mobilného telefónu GSM posielať a prijímať odkaz formou krátkej textovej správy s dĺžkou až 160 znakov. Odosielateľ si sám nadefinuje, v akom jazyku bude jeho odkaz prenášaný. Odosielanie krátkych textových správ umožňuje posielanie správ v maximálnej dĺžke 160 znakov na ktorýkoľvek iný mobilný telefón v sieti GSM, ktorá podporuje túto službu. Táto správa sa po prijatí druhou stranou zobrazí na displeji telefónu. Krátku textovú správu (GSM telegram) jem možné napísať priamo z klávesnice mobilného telefónu.Prehnané písanie SMS môže byt znakom závislostiPíšete priveľa textových správ? Mohli by ste potrebovať odbornú pomoc, tvrdí jedna z najznámejších psychiatrických kliník Británie, podľa ktorej čoraz viac ľudí prepadá tzv. technologickým závislostiam, keď trávia dlhé hodiny písaním na mobilnom telefóne alebo "surfovaním" po internete.

Nastal obrovský nárast závislostí súvisiacich so správaním, vrátanie nadmerného písania SMS, povedala hovorkyňa kliniky Priory Clinic, ktorá ročne lieči 6000 pacientov s rôznymi problémami od hazardných hier, porúch v stravovaní po drogovú závislosť. Podľa vedúceho oddelenia kliniky pre závislosti trávia viacerí pacienti až sedem hodín denne písaním krátkych textových správ. "Máme situácie, keď niektorí ľudia hľadia zvysoka na alkoholikov a závislých na kokaíne, no potom strávia päť hodín v internetovej diskusnej miestnosti," povedal Dr. Mark Collins pre noviny Sunday Telegraph. Mobily a rakovina.Tak ako to vlastne je?Mobilné telefóny škodia. Spôsobujú rakovinu, nespavosť, bolesti hlavy a iné ochorenia. To sú priam katastrofálne výsledky najnovších štúdií.. Tím anglických vedcov, ktorí sa už niekoľko rokov venovali pozorovaniu mobilných telefónov a ich vplyvu na zdravie človeka došli k záveru, že mobilné telefóny môžu nepriamo ohroziť zdravie svojho užívateľa. Mobilné telefóny podľa odborníkov z Onkologického centra v Bristole v Anglicku môžu mať za následok urýchlenie tvorby rakovinových nádorov.

V celej štúdii sa však neuvádza, že spôsobujú samotný vznik, ale vždy sa im prikladá len význam urýchľovača v prípade ak osoba má pravdepodobnosť vzniku rakoviny. Dr. Alan Preece dokazuje, že používaním mobilných telefónov dochádza v ľudskom organizme ku niektorým neobvyklým chemickým procesom, ktoré môžu mať za následok vznik spomínanej choroby. Tento záver pri tom vzišiel zo šesť na sebe nezávislých štúdií a vedeckí pracovníci vyhlásili, že teraz je viac ako na sto percent isté, že mobilné telefóny sú pre náš organizmus nebezpečné. Podľa nich nie je možné už túto teóriu poprieť a ľudia by si mali uvedomiť vážnosť rizika, ktoré im hrozí používaním svojho telefónu. Nábeh na vznik rakoviny nespôsobujú telefóny, ale môžu byť dobrým faktorom, pomocou ktorého rakovina v tele človeka prepukne. Stúpajúcou teplotou ľudského tela sa vylučujú aj stresové hormóny a okrem toho je možné dokázať škodlivosť telefónov aj na iných príkladoch. Švédske a švajčiarske výskumy zasa poukazujú na to, že mobilné telefóny spôsobujú poruchy spánku a časté bolesti hlavy.

Zdá sa, že debata okolo vplyvu mobilných telefónov na naše zdravie sa tak skoro neskončí, pretože sledovanie vplyvu elektromagnetického žiarenia mobilných telefónov na organizmus si vyžiada možno ešte niekoľko desiatok rokov. O tom svedčí aj mierne optimistickejšia štúdia dvoch švédskych profesorov Lennarta Hardella a Kjella Hanssona Milda, ktorí počas niekoľko ročného pozorovania prišli k záveru, že človek, ktorý používa telefón desať rokov a viac má až o 26 percent väčšie riziko vzniku rakoviny. Tušenie, že interakcia mobilných telefónov s ľudskou populáciou nebude len v rovine expozície elektromagnetickým žiarením mali mnohí z nás už dávno (Strašidlo tretej generácie je na svete). Niektorí, vrátane autora tohto príspevku, upozorňovali na pôsobenie mobilov v úplne iných rovinách, než skúmajú nespočetné štúdie „pre a proti“. Ak by sme si vzali príklad z iných fenoménov modernej techniky, mohlo to byť jasné hneď, keď sa stal mobilný telefón v rozvinutých krajinách predmetom (celo)dennej potreby. Analógiu nájdeme napríklad v používaní televízie.

Dnes azda nikoho nevystraší elektromagnetické pole televízora, ktoré je bezpochyby prítomné, aj keď jeho intenzita je vo vzdialenosti niekoľkých metrov od obrazovky zrejme nepodstatná. Napriek tomu je televízia javom, ktorej vplyv na zdravie priemerného človeka je nepopierateľný. Odhliadnuc od rizika poškodenia duševného zdravia pri pravidelnom sledovaní mainstreamovej ponuky väčšiny staníc, je fyzické zdravie ohrozované hlavne životným štýlom, ktorý sprevádza sledovanie televízie. Podobne je to aj s mobilnými telefónmi – tieto zmenšujúce sa kombinácie komunikačných a zábavných prístrojov zasahujú do životného štýlu stále väčšej časti populácie posúvajúc vekovú hranicu jeho požívateľov čoraz ďalej oboma smermi. Mobily vraj deformujú psychiku ...Podľa štúdie, ktorú na základe prieskumu na vzorke asi 2000 užívateľov vykonal koncom roku 2005 britský operátor Virgin Mobile je drvivá väčšina ľudí úzko viazaná na svoj mobilný telefón.

Dobrá správa pre operátora nemusí byť rovnako priaznivá pre jeho zákazníkov. Až 90 % opýtaných totiž uviedlo, že po „odlúčení“ od mobilu dlhšom ako hodinu pociťujú stres, alebo nepokoj. Štyria z piatich užívateľov sa cítia nepríjemne, ak je dlhšiu dobu nedostupná sieť mobilného operátora a 84 % oslovených sa znepokojuje v prípade, že nemá svoj telefón neustále na dohľad. Väčšina (60 %) majiteľov mobilu považuje jeho stratu za väčšiu tragédiu ako stratu peňaženky, či kľúčov od bytu. Podľa Dr. Davida Notta, špecialistu na sledovanie osôb závislých od návykových látok zo Southamptonskej kliniky, ľudia začínajú svoj mobil personifikovať. Vidia v ňom symbol priateľstva, kontaktu a pozornosti. Podľa inej štúdie londýnskej univerzity, ktorú zverejnil The Times, môže údajne intenzívna komunikácia pomocou SMS, ale aj elektronickej pošty znižovať IQ.
Toto zníženie je podľa experimentu vyššie ako po vyfajčení cigarety hašiša. Pokus za účasti osemdesiatich dobrovoľníkov pod vedením univerzitných lekárov pozostával z IQ testov a následného simulovania inej činnosti za súčasnej intenzívnej komunikácie pomocou SMS a e-mailu. Pri ďalšom meraní IQ vysvitlo, že jeho hodnota u pokusných osôb poklesla v priemere o 10 bodov, kým vyfajčenie jednej dávky hašišu znížilo inteligenčný kvocient len o 4 body. Vedci to zdôvodnili neúmerným zaťažením mozgu pri koordinácii niekoľkých súbežných činností pri písaní, odosielaní správ a očakávaní odpovedí a vykonávaní ďalších aktivít navyše, čo vedie k zníženiu koncentrácie. ... a možno aj prsty na rukáchPísanie SMS, ale aj ovládanie joystickov a ďalších klávesov na mobilných telefónoch pomocou palcov povedie možno k vývojovému skoku v populácii. Hoci sa Homo sapiens vyvíjal desiatky tisíc rokov, k radikálnym zmenám vo fyziognómii a stavbe mozgu dochádzalo pravdepodobne skokovo. Stavba a používanie ruky je pritom jedným z podstatných faktorov, ktoré umožnili človeku vytvárať nástroje a odlišujú ho od zvierat. Súbežne s vývojom kostry ruky sa v minulosti vyvíjala aj šedá kôra mozgová, v ktorej sídli okrem iného aj schopnosť človeka rozmýšľať.

Podľa hypotézy Dr. Sadie Plantovej z Univerzity vo Warwicku (V. Británia) dochádza vplyvom používania nových technológií, najmä mobilných telefónov k vzniku „nového prsta“. Mládež do 25 rokov totiž dokáže omnoho pružnejšie využívať palce na rukách než staršia generácia, ktorá na stláčanie tlačidiel používa skôr ukazovák. Hypotéza vychádza z výsledkov rozsiahlej štúdie, ktorú Dr. Plantová so svojim tímom spracovala na základe výskumov v deviatich svetových metropolách na prelome r. 2000/2001. Takto získané deformácie sú však na evolučné zmeny človeka podľa môjho názoru príliš bezvýznamné a do genetického kódu sa len tak ľahko nedostanú. V civilizácii je totiž prirodzený výber schopnejších jedincov v zmysle darwinovej teórie podstatne utlmený. To však neznamená, že fenomén mobilného telefónu neovplyvňuje náš každodenný život viac než ktorýkoľvek vynález technického prístroja v minulosti – s výnimkou kolesa.

Samozrejme je vecou každého, do akej miery sa nechá vtiahnuť do marketingových vízií výrobcov a mobilných operátorov, či sa nechá ovládať, alebo si zachová zdravý odstup a ostane pánom situácie. Úplná mobilná abstinencia už vyvoláva, podobne ako ignorovanie televízie, nádych podivínstva. Ktovie, či nebude integrácia televízie do mobilu nakoniec „killer aplikáciou“ iného druhu, než sme dúfali.

Závislosť je možné definovať ako neschopnosť fyzickú či psychickú zniesť nedostatok média, ktorého prijímanie pociťujeme ako nevyhnutnosť. Závislosť dokáže zmeniť život, zničiť vzťahy a zruinovať osobnosť. Ako znaky závislosti od média môžeme definovať:- buď zúženie sledovanej programovej skladby vyslovene len na nejaké stanice, druh programov alebo sledovanie televízie ako prostriedku vyplnenia času bez vyhľadávania konkrétnych druhov programov, pozeranie televízie vyslovene len kvôli samotnej činnosti sledovania, nie pre kultúrne obohacovanie,- prevaha pozerania televízie nad inými aktivitami,- opakovane sa vyskytujúce príznaky psychickej odozvy nedostatku média (zlá nálada atď, príznaky sa líšia u jednotlivých postihnutých),- pasívny spôsob vedenia života,- pocit nedostatku média nie je nahrádzaný a potláčaný duchaplnou činnosťou ale opäť sledovaním televíznych programov,- zvýšenie tolerančnej hranice vzhľadom k okoliu čo sa týka dĺžky sledovania programov,- subjektívne uvedomovanie si nutnosti sledovať televíziu (u niektorých postihnutých sa nevyskytuje),- počiatočné pokusy odučiť sa sledovať televíziu sa po krátkej dobe končia neúspechom, po niekoľkých takýchto pokusoch návrat k pôvodnej úrovni sledovania.

S tým, ako prerástli pôvodne nepríliš profesionálne masmédiá na úroveň profesionálnych ovplyvňovačov podvedomia a vedomia výberom a štruktúrou programov či správ, vyvstala aj otázka o schopnosti médií vyvolať závislosť od sledovania a tak vlastne už úplne ovplyvňovať diváka. Silu televízie si môžeme brilantne preukázať na príklade šírenia fám a poplašných správ, vyvolávaní davovej psychózy. Klasický je pritom príklad rozhlasovej hry Orsona Wellesa z roku 1938 „Vojna svetov“. Je to imitácia reálneho vysielania reportáže o napadnutí Zeme votrelcami z vesmíru. Diváci sledujúci túto hru ju brali ako skutočnosť a keď podľahli panike, pozabíjali svoje deti, aby nepadli do rúk mimozemšťanov.. Tento dôsledok je dávaný ako príklad negatívneho dopadu sily médií, ktorých rozvoj je spojený s úpadkom tradičných sociálnych väzieb, s mobilnosťou a urbanizovaním súčasnej spoločnosti. Dáva sa jej vina za deviáciu správania a amorálnosť jedincov, zločinnosťou. Masová komunikácia ako proces neosobný a individualistický dáva možnosť vzniku týmto poruchám, medzi ktoré môžeme radiť aj závislosť od televízie. Je potrebné deliť závislosť od televízie ako médiu, na jeho sledovaní od závislosti na obsahoch vysielania, na ukážkach módneho a nového, inovovaného, na seriáloch a programoch. Aj keď má televízia schopnosť zjednotiť rozptýlených jednotlivcov, rovnako vie narušiť väzby sociálnych kontaktov.

Televízia zobrazuje alternatívne hodnotové systémy a ponúka ich výmenou za skutočné. V tomto taktiež spočíva nebezpečenstvo návyku na televíziu, pretože umožňuje odpútať sa od problémov, zabudnúť na ne a fixovať sa na ideálny utopický svet ′Soap operas′ alebo podobných seriálov a programov. Nahradzovanie reálneho života takýmto utopickým prináša satisfakciu, uspokojenie, ktoré je pri psychicky nestálych osobnostiach natoľko opojné, že sú vnútorne nútení a schopní vyvinúť úsilie na opätovné dosiahnutie tohoto pocitu. Ohrozené sú najmä vekové skupiny malých detí, detí predškolského veku, mladšieho školského veku a psychicky nestabilných jedincov neskoršieho produktívneho veku. Závislosť je čisto psychická, môže sa prejavovať nutkaním okamžite sa venovať pozeraniu televízie, necíteniu nudy pri jej sledovaní, vyvíja sa z toho neschopnosť nadväzovania, upevňovania a udržiavania sociálnych kontaktov ani s najbližšou rodinou a sociálnym okolím. V spojení so športovou neaktivitou, nedostatkom pohybu a nadmernou konzumáciou jedál pri sledovaní programov prispieva k zhoršovaniu kvality života nielen z hľadiska psychického ako závislosti, ale aj fyzického ako cesta k infarktu či nadváhe.

Krízové situácie v živote si rieši postihnutý jedinec podľa podobných situácií, ktoré videl v televíznych programoch, alebo sa im vyhýba, pretože je pasívny a nemá silu čeliť im. Eliminuje svoje pôvodné návyky a stáva sa nespoločenským, médium sa stáva náhradou, pseudoprostredím. Pri ′Soap operas′ je presadzovaná úcta k ženám, ženské ponímanie okolia a života, čo môže u žien nevýrazných a utláčaných patriarchálnou spoločnosťou vyvolať neprekonateľnú túžbu neustále sledovať tieto seriály, pretože sa personifikujú s hlavnými postavami odvážnych žien a cez výkony týchto postáv pociťujú zadosťučinenie. Závislosť od televízie nemožno chápať ako túžbu nejakých ľudských trosiek celý deň pozerať televíziu a nerobiť nič iné, nejesť, nechodiť do práce, ale prehnaným a podvedome núteným sledovaním programov sa zbavovať skutočných sociálnych vzťahov náhradou za tie ľahšie dostupné v televízii. Aj cieľom zábavy v médiách nie je „priniesť nejaké špecifické posolstvo, ale jednoducho ′zábavu′ – vytiahnuť ľudí z nich samých do iných svetov, do sveta imaginácie, dramatických dejov a emócií.“„Dôkazy svedčiace o tom, že vysoká miera užívania televízie u detí je skutočne vo vzájomnom vzťahu s ich chabou sociálnou prispôsobivosťou.

A ak ide o dospelých, bolo silné užívanie televízie a ďalších médií podľa empirických zistení sprevádzané ďalšímiukazovateľmi sociálnej okrajovosti, najmä chorobami, starobou, nezamestnanosťou a chudobou. Nikdy sa však nepodarilo dokázať, či je používanie médií príčinou chabej sociálnej prispôsobivosti, alebo iba jej súvsťažným javom, či dokonca kompenzáciou za ňu - neobvykle vysoká miera užívania médií teda nemusí byť sama osebe považovaná za patologickú.“Aj napriek tomuto argumentu však musíme uznať, že u niektorých jedincov existuje nedobrovoľná túžba sledovať médium a participovať na jeho obsahoch. Ide o správanie pomerne nekontrolovateľné a okolím ťažko ovplyvniteľné, takže je nesmierne dôležité už od útleho veku malým deťom vštepovať sociálnejšie druhy zábavy, než je televízia a tú brať iba ako doplnok života a najmä ako zdroj informácií, nie životných skúseností. Stupeň náklonnosti k užívaniu média závisí od dôležitosti, ktorá je mu pripisovaná. Čím je médium dôležitejšie, tým skôr vyvoláva rôzne úsudky a viaže na seba čoraz viac pozornosti.
Niekedy sa ľudia cítia bez televízie stratení, inokedy je sledovanie obsahov brané ako veľmi dôležitá a neodstrániteľná súčasť života, čo platí najmä v prípadoch skupín prívržencov a fanúšikov. „Pravdou zrejme je, že závislosť na médiách, a teda aj ich hodnotenie, sa významne líši podľa individuálnych okolností a že za určitých podmienok – ako je napríklad nútený pobyt doma, nízky príjem alebo niektoré formy psychickej záťaže – sú sila pripútania a miera kladného ocenenia skutočne veľmi vysoké, či už ide o televíziu, knihy alebo rozhlas. Všeobecne je však sledovanie televízie a ostatných médií brané ako druhoradé oproti skutočnému spoločenskému životu a vychádzok s priateľmi, s rodinou a sociálnej blízkymi osobami, no závisí to aj od sociálnych podmienok. PC zavislostKaždý si uvedomuje závažnosť akejkoľvek závislosti. Napriek tomu je väčšina ľudí na niečom závislá, minimálne na káve a cigaretách. Väčšina závislostí nie je takmer vôbec spoločensky nebezpečná, samozrejme sa to už ale netýka tvrdších drôg. Legálny prístup k alkoholu a cigaretám však majú až ľudia starší ako 18 rokov, deti by sa k nim nemali dostať. Počítač, či iná IKT však môže pôsobiť ako sprostredkovateľ závislosti, deťom ale prśtup k počítaču takmer neobmedzujeme.

Naopak chceme, aby deti prišli do styku s počítačom čo najskôr, lebo bez základnej počítačovej gramotnosti si vzdelanie už ani nevieme predstaviť. Niektoré počítačové hry, prevážne simulácie, sú doporučené aj ako výukový software. Tieto hry väčšinou simulujú nejaký model, kde sú pravidlá skryté a dieťa ho môže skúmať, rôznym budovaním, či tvorbou. Tieto hry často poskytujú aj sieťovú podporu, ktorá umožňuje súťažiť s ostatnými hráčmi. Takto vzniknitá konkurencia núti hráčov byť lepšími a to zkvalitnenín práce a strávením dlhšieho času. Takto sa dá vypestovať už slušná závislosť a v prípade dieťaťa to môže presiahnuť pozitívny efekt, ktorý plynie z užívania počítača. Najpríťažlivejšou skupinou hier sú takzvané RPG(Role Playing Game) hry. Existuje mnoho variácií takýchto hier, ktoré sa líšia spracovaním, pozadím hry, prípadne cieľom. Pod spracovaním myslím technickú stránku, ovládanie a grafický systém. Aj v tejto dobe existujú a stále sa hrajú hry typu MUD(Multi User Dungeon), ktoré pracujú na princípe telnetu a preto len v textovom móde. Podobne existujú stratégie, kde absenciu grafiky taktiež nahradzuje fantázia. Tieto hry majú výhodu rýchleho ovládania a lepší hráči používjú namiesto štandardného telnetu iné programy, ktoré im zabezpećujú použivanie aliasov,farebné zvýrazňovanie textov a dokonca programovateľné prostredie, ktoré dokáže reagovať na definované stavy.

Tieto hry skoro vždy majú fantasy alebo sci-fi pozadie. Inšpirácia dielami ako Pán prsteňov alebo StarTrek je veľmi populárna, hráč má pocit, že pozná situáciu a nie je zavalený novou neznámou a zložitou konštrukciou. Fantasy hry bývajú veľmi obsiahle, často sa vynikajúcim hráčom umožní rozšíriť hru o nové objekty a lokácie. Najrozšírenejšou platformou fantasy hier je ULTIMA Online. Je to grafický systém, ktorý umožňuje rôzne modifikácie, ktoré budujú vlastné svety. Nielen iné mapy, ale aj úplne iné pravidlá pre postavy. Od pravidiel závisí, či je server, ktorý prevádzkuje hru PK(Player Killing) a za akých podmienok na seba môžu hráči útočiť. Niekde je to zakázane a hrači za prípadné porušenie môžu byť vylúčený z hry. Iná variácia je označenie takéhoto hráča a jeho penalizácia pri jednaní s ostatnými hráčmi. Poslednou možnosťou je, že PK je cieľ hry a hráč trénuje len na to aby mohol hrať proti nepriateľskej strane. Medzi najväčšie lákadlá týchto hier patrí spojenie medzľudskej komunikácie s prvkami hry a psychologický efekt vlastnenia "niečoho" v tomto virtuálnom svete.

Keď má niekto postavu, ktorá vyniká nad ostatnými núti ho to hrať ďalej takúto hru aj napriek vznikajúcej závislosti. Takýto hráč sa prihlási na server a hneď je oslavovaný, ostatný si často od neho pýtajú rady a on má pocit obrovskej dôležitosti, ktorú v reálnom živote väčšinou nemá nikto. Existujú aj hráči, ktorých cieľom nie je zlepšovanie postavy, ale získavanie peňazí a iného majetku. Na UO existujú hráči, ktorí celé dni chytajú ryby a maximálne komunikujú s ostatnými hráčmi. Iný celé dni bojujú proti NPC(Non Personal Characters) a zvyšujú svoju úroveň, niektorý zvyšujú svoje schopnosti vo vytváraní predmetov a tak sa snažia byť užitoční. Každý si tak môže nájsť svoje miesto v týchto hrách, ktoré sú vlastne VR, záleží na to čo chce a čo ho baví. Nebezpečné je len, aby neupadol do závislosti a aby neuprednostňoval HRU pred reálnym svetom. Závislosť na hrách mu spôsobila smrťTridsaťosemročný Juhokórejčan zomrel na vyčerpanie po tom, ako na internete strávil nepretržitých desať dní a desať nocí. Obyvateľ mestečka Incheon, ktoré sa nachádza na západ od hlavného mesta Soul, skolaboval počas sieťovej hry priamo pred počítačom, informoval policajný hovorca. Muža previezli do najbližšej nemocnice, kde však lekár už len skonštatoval smrť.

V auguste tohto roku došlo k podobnému úmrtiu, keď náruživý hráč počítačových sieťových hier v meste Taegu zomrel po dvoch dňoch nepretržitého vysedávania pred počítačom.InternetV SR už tiež liečia závislosť na internetePrvé prípady novodobých nelátkových závislostí, súvisiacich s internetom, začali liečiť terapeuti v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom na Prednej Hore v okrese Revúca. Ide o náruživých internetových hráčov, ktorí tento moderný technický výdobytok nepoužívajú na komunikáciu či získavanie informácií, ale cez počítač hrajú bojové i hazardné hry."Bolo len otázkou času, kedy tieto novodobé závislosti dorazia aj k nám," hovorí primár tamojšieho centra pre liečbu závislostí Jozef Benkovič. "Vo svete je tento jav už niekoľko rokov bežný. Podľa údajov, ktoré mám k dispozícií, v Spojených štátoch až dve tretiny detí vo veku od 12 do 18 rokov hrá cez internet hazardné hry," podotýka. Zatiaľ pomáhali dvom takýmto klientom. Jedného na pobyt prihlásila vlastná matka, pretože cez internet míňal neúnosne množstvo peňazí. Druhý na to, že je od internetu závislý, prišiel až na Prednej Hore, počas liečby drogovej závislosti. Peniaze na drogy totiž získaval prostredníctvom internetu a hazardných hier.Podľa Benkoviča v poslednom čase pribúdajú najmä telefonáty rodičov tínedžerov, ktorí pre závislosť od počítača a hier nevenujú pozornosť škole.

"Veľa mladých ľudí postupom času prechádza od počítačov ku klasickému gamblerstvu," pripomenul.Okrem novodobých, tzv. "papučových" hráčov, ktorí preto, aby naplnili svoju vášeň, ani nevychádzajú z obývačky, sa v poslednom čase liečili v ústave aj ďalšie netypické závislosti. "Mali sme tu napríklad klientky chorobne závislé od nakupovania," konštatoval Benkovič. Zaradiť sa do normálneho života pomáhali aj žene, ktorá sa nemohla zbaviť závislosti od telefonovania mobilnými telefónmi. "Táto žena vlastnila tri mobily, na hlave mala takzvanú hendku a telefonovala i počas domácich prác či varenia," uviedol.Terapie s takýmito klientmi sú zdĺhavé a náročné. "Klientov totiž musíme naučiť opäť komunikovať s ľuďmi," tvrdí psychológ. Ako pripomína, ide najmä o mladých ľudí zo strednej vrstvy, podnikateľov či úradníkov.Aj keď novodobé nelátkové závislosti začali v ústave na Prednej Hore pribúdať, stále najviac je tam alkoholikov. Zo 150 súčasných klientov tvoria až dve tretiny osadenstva. Zvyšok predstavujú ľudia drogovo závislí, alebo trpia kombináciu týchto dvoch závislostí.Závislosť od internetuSyndróm, ktorý je na tomto mieste vhodné spomenúť. Ide o takzvanú závislosť od internetu. Človek sa skrátka prestáva ovládať a cíti nutkavú potrebu byť stále v kybersvete. Prejavy? Začína sa to napríklad tým, že človek prestáva večerať v kuchyni, lepšie mu totiž chutí pred monitorom. A koniec? Strata priateľov v ozajstnom svete, strata kontaktu s reálnym svetom... Nemaľujme však čerta na stenu. Na uvedenej stránke si prečítajte o tomto neduhu a potom sa radšej choďte prebehnúť von...