Z tohto používania nevyplýva pochopenie teórie o našej praxi. A teda filozofi by mali vypracúvať systematický výklad všeobecnej pojmovej štruktúry, či výbavy, ktorú implicitne a nevedomky ovládame. “Poznávame pravidlá, pretože ich dodržiavame, ale napriek tomu ich nepoznáme, pretože nedokážeme povedať, aké sú.” Môže byť vznesená námietka, že vedci používajú explicitné návody na chápanie pojmov. Tieto návody sú však výsostne praktické a slúžia len na umožnenie používania a pochopenia týchto vedeckých pojmov v praxi.
Aké sú vzťahy medzi týmito dvomi analógiami? Obe kladú veľký dôraz na skutočné poznávanie pojmov. Obe poukazujú, že pravda leží v tomto skutočnom používaní pojmov. Avšak sú aj dosť odlišné. Analógia s gramatikou spomína systém, všeobecnú štruktúru, tvoriacu základ, ktorú treba odhaliť. Požaduje teoretické chápanie praktického ovládania. Terapeutická koncepcia naopak nenavrhuje vypracúvať systém. Máme zhromažďovať pripomienky, usmernenia pre používanie pojmového aparátu, za účelom zbavenia sa zmätkov a komplikácií pri používaní pojmov. Podľa tohto, filozof nič nevysvetľuje, nanajvýš tak vznik týchto zmätkov.
Strawsona viac priťahuje pozitívna analógia gramatiky. I keď aj negatívna terapeutická koncepcia odstraňovania nedorozumení a zmätkov má svoje opodstatnenie. Ani gramatická koncepcia nie je nenapadnuteľná. Veď špeciálne vedné disciplíny často explicitne vysvetľujú svoj pojmový aparát. Je to teda filozofia neopodstatnená? Má sa vari zaoberať len bežným myslením, keď vedecké si vystačí s pochopením svojich pojmov samo? Ak sa filozofia má zaoberať štruktúrou myslenia musí brať do úvahy celé myslenie, nie len to najbežnejšie. Jednou zo snáh filozofie je však snaha o spojenie a vzťahové pochopenie rôznych intelektuálnych a ľudských záujmov. A toto nám explicitné popisy pojmových aparátov jednotlivých špeciálnych vied nemôžu zabezpečiť. Odborník totiž môže vedieť dokonale použiť pojmy svojej disciplíny, no nemusí vedieť popísať spôsob ako to robí.
Podľa negatívnej terapeutickej koncepcie filozofické problémy vznikajú, pretože začneme pojmy nesprávne používať. Tvoríme nejaké teórie, snažíme sa stanoviť súvislosti tohto používania pojmov, aby sme dospeli k jednotnej koncepcii sveta a nášho vzťahu k nemu. Myseľ si tak prestáva všímať skutočnú prax.