P.F. Strawson Analýza a Metafyzika

Strawson sa v úvode zamýšľa nad úlohou filozofie. Tvrdí, že analytický filozof sa zaoberá pojmami a ideami. Jeho hlavnou činnosťou je pojmová analýza. Teda práca analytického filozofa by sa mohla javiť ako rozoberanie pojmov a ideí za účelom objavenia ich prvkov a vzťahov medzi nimi. Pre lepšie pochopenie toho, čo robí alebo by mal robiť analytický filozof, Strawson ponúka analógie analytickej filozofie.
Prvá pochádza od profesora Ryleho, ktorý hovorí o geografii pojmov, akomsi mapovaní, či zakresľovaní pojmov. Táto analógia je však veľmi metaforická. Keď sa zbavíme tejto metaforickosti ostane nám koncepcia: zobrazenie vzťahov medzi pojmami pre nejaký účel. To však neodpovedá na otázku aké vzťahy, medzi akými pojmami a pre aký účel. Takúto koncepciu teda Strawson zamieta.
Prvá z dvoch hlavných analógií v tejto kapitole, je “analógia terapeuta”. Podľa tejto analógie by mal byť analytický filozof akýmsi terapeutom, ktorý by mal liečiť určité intelektuálne choroby. Netvorí teda žiadne učenie, žiaden systém, ale iba uplatňuje určitú techniku. Táto koncepcia analytickej filozofie vychádza z presvedčenia, že pri filozofickom uvažovaní upadáme do omylov, chorôb. Postupne prestávame rozumieť ako platí to, o čom vieme, že platí. Analytický filozof by nás mal teda vyviesť, vyliečiť z týchto intelektuálnych zmätkov, chorôb. Tu sa vynára otázka ako tieto choroby vznikajú a ako sa liečia. Tieto choroby vypuknú iba vtedy ak nie sú naše pojmy a idey v činnosti. Keď sa vzďaľujú svojmu skutočnému významu, ktorý tkvie v ich praktickom, či teoretickom využití. Teda vtedy keď im dovolíme aby sa voľne preháňali mysľou a upadali do zmätku. Liečenie tejto choroby je v ustavičnom a účinnom pripomínaní si reality, teda v skutočnom používaní slov a pojmov. Wittgenstein v tomto zmysle hovorí: “nehľadaj význam, hľadaj použitie.” Aj keď sa Strawson k takejto terapeutickej metóde veľmi nehlási, neodporúča ani jej úplné zavrhnutie.
Strawsonovi je bližšia iná koncepcia analytickej filozofie, ktorú charakterizuje analógia gramatiky. Ako príklad uvádza odovzdanie prvej španielskej gramatiky kráľovnej Izabele Kastílskej. Zjednodušene táto koncepcia tvrdí, že našou schopnosťou vykonávať nejakú prax nie je ešte zaručená schopnosť koncipovať aj teóriu o tejto praxi. Schopnosť niečo robiť, je iné ako schopnosť povedať ako to robíme. Vieme teda prakticky používať našu pojmovú výbavu, z toho však nevyplýva, že aj jasne a explicitne chápeme princípy, ktorými sa riadime pri jej používaní.

Z tohto používania nevyplýva pochopenie teórie o našej praxi. A teda filozofi by mali vypracúvať systematický výklad všeobecnej pojmovej štruktúry, či výbavy, ktorú implicitne a nevedomky ovládame. “Poznávame pravidlá, pretože ich dodržiavame, ale napriek tomu ich nepoznáme, pretože nedokážeme povedať, aké sú.” Môže byť vznesená námietka, že vedci používajú explicitné návody na chápanie pojmov. Tieto návody sú však výsostne praktické a slúžia len na umožnenie používania a pochopenia týchto vedeckých pojmov v praxi.
Aké sú vzťahy medzi týmito dvomi analógiami? Obe kladú veľký dôraz na skutočné poznávanie pojmov. Obe poukazujú, že pravda leží v tomto skutočnom používaní pojmov. Avšak sú aj dosť odlišné. Analógia s gramatikou spomína systém, všeobecnú štruktúru, tvoriacu základ, ktorú treba odhaliť. Požaduje teoretické chápanie praktického ovládania. Terapeutická koncepcia naopak nenavrhuje vypracúvať systém. Máme zhromažďovať pripomienky, usmernenia pre používanie pojmového aparátu, za účelom zbavenia sa zmätkov a komplikácií pri používaní pojmov. Podľa tohto, filozof nič nevysvetľuje, nanajvýš tak vznik týchto zmätkov.
Strawsona viac priťahuje pozitívna analógia gramatiky. I keď aj negatívna terapeutická koncepcia odstraňovania nedorozumení a zmätkov má svoje opodstatnenie. Ani gramatická koncepcia nie je nenapadnuteľná. Veď špeciálne vedné disciplíny často explicitne vysvetľujú svoj pojmový aparát. Je to teda filozofia neopodstatnená? Má sa vari zaoberať len bežným myslením, keď vedecké si vystačí s pochopením svojich pojmov samo? Ak sa filozofia má zaoberať štruktúrou myslenia musí brať do úvahy celé myslenie, nie len to najbežnejšie. Jednou zo snáh filozofie je však snaha o spojenie a vzťahové pochopenie rôznych intelektuálnych a ľudských záujmov. A toto nám explicitné popisy pojmových aparátov jednotlivých špeciálnych vied nemôžu zabezpečiť. Odborník totiž môže vedieť dokonale použiť pojmy svojej disciplíny, no nemusí vedieť popísať spôsob ako to robí.
Podľa negatívnej terapeutickej koncepcie filozofické problémy vznikajú, pretože začneme pojmy nesprávne používať. Tvoríme nejaké teórie, snažíme sa stanoviť súvislosti tohto používania pojmov, aby sme dospeli k jednotnej koncepcii sveta a nášho vzťahu k nemu. Myseľ si tak prestáva všímať skutočnú prax.

Tieto nezmyselné teórie nás odvádzajú od skutočnosti, praxe.
Nepotrebujeme teda nejakú všeobecnú vysvetľujúcu teóriu, ale terapeutickú disciplínu, ktorá nám pomôže pripomenúť si fakty týkajúce sa skutočného a správneho použitia nášho pojmového aparátu.
V prvej kapitole Analýzy a metafyziky Strawson predstavuje dve možné koncepcie ako správne robiť analytickú filozofiu. Vyjadril síce, že viac inklinuje ku koncepcii s gramatikou, no aj prínos druhej negatívnej terapeutickej koncepcie nie je zanedbateľný. Strawson možno neskôr navrhne spojiť to dobré z oboch.