Dobro

V tejo práci by sme sa chceli pokúsiť odpovedať na otázku čo je dobro, ako ho delíme a ako ho interpretujeme. Netrúfame si dať na daný problém konečnú odpoveď. To ani nie je našim zámerom. Skôr by sme sa chceli k danému problému priblížiť a pokúsiť sa ho osvetliť. Je mnoho spôsobov nazerania na dobro. Uvedieme tu len jeden z nich, ktorý sa nám javí ako najbližší a najsprávnejší.
Každé bytie, tým že existuje je ontologicky dobré. Dobro bytia je jedným zo štyroch atribútov dobra. Toto ontologické dobro vyjadruje hodnotu bytia. Pojem dobra nie je ako by sa mohlo zdať pojmom čisto morálnym. Hoci je všeobecný pojem dobra s morálkou úzko spätý predsa presahuje hranice morálky, je pojmom širším.
Morálka prisudzuje ľudskému konaniu hodnotu. Porovnávaním konania s morálnou normou rozhoduje, ktoré konanie je morálne. Každé ľudské konanie však nevyhnutne sprevázda nejaký cieľ. Ciele ľudské ho konania môžme rozdeliť podľa viacerých kritérií (toto delenie nepovažujeme za nevyhnutné uvázdať, hoci by to nebolo úplne nefunkčné pre objasnenie riešeného problému). Čo nás však motivuje k snahe o dosahovanie určitého cieľa ľudského konania? Domnievame sa, že je to práve sila dobra, prítomná v tom, či onom cieli, ktorá je rozhodujúcim impulzom pre naštartovanie nášho konania smerom k cieľu. Ciele, ktoré by neobsahovali v sebe ponuku dobra bu boli pre naše konanie nezaujímavé. Môžme teda povedať, že cieľ a dobro sú totožné. Bez prítomnost dobra cieľ nie je cieľom. V každej činnosti človeka je cieľom dobro. Pre zlo sa človek nikdy nerozhoduje. Aj keď niekedy konáme veci zlé, robíme to len preto, že ich považujeme za dobro. Toto by mohlo slúžiť na podporenie pohľdu na zlo ako nedostatok dobra.
Človeku sa v každej chvíli ponúka celé spektrum dobier, pre ktoré by sa mohol rozhodnúť. Avšak každé rozhodnutie sa pre nejaké dobro, spravidla prináša zo sebou nutnosť zriecť sa dobra iného. Tým sa samozrejme nevylučuje možnosť v niektorých prípadoch dosiahnuť viac dobier naraz. Čo však spôsobuje, že nejaké dobro je pre nás lákavejšie ako iné? Ako jediné vysvetlenie tohto javu vidíme, že medzi dobrami existuje určitá odstupňovanosť, hierarchia dobier. Domnievame sa, že na vrchole hierarchie dobier stojí dobro najvyžšie, absolútne teda Boh. (Tu by mohli namietať tí, ktorí neveria v Boha.

Vzhľadom na to, že táto práca nemá byť apológiou existencie Boha, navrhujeme aby sa jednoducho zamerali na nasledujúce delenie dobra, kde uvádzame dobrá, ako ich nazývame, stvorené.) Ďalej nasleduje hierarchia ostatných, stvorených dobier. Tu je najvyžšou hodnotou, teda dobrom človek. Ďalej nasledujú zvieratá, rastliny a neživé telesá. Aj v rade dobier, dotýkajúcich sa ľudskej osoby existuje odstupňovanie.Dobro ľudskej osoby delíme na tri typy dobra: dobro úcty - potrebné (Dobro samé v sebe bez ohľadu, či je nám milé alebo nie. Takýmto dobrom samým v sebe je len ľudská osoba.), dobro užitočné (Dobro slúžiace nám na dosiahnutie iného dobra.) a dobro príjemné (Dobro ponúkajúce sa ako príjemné samé v sebe.Nie je ťažké sa preň rozhodovať.) Na základe iného kritéria by sme mohli rozdeliť dobro ľudskej osoby na dobro duchovné a dobro hmotné (dobro zdravia) a ďalej dobro vnútorné (dotýkajúce sa ľudskej osoby)a vonkajšie (majetok, priateľstvo). (Pre jasnejšie a lahšie pochopenie nami navrhovaného riešenia rozdelenia dobier viď schému.)
Uvedené rozdelenie dobra, ako sme už uviedli, nie je čisto morálneho charakteru. Je širšie. V morálke je dobro závisle od zhody, či nezhody s morálnou normuo. No aj uvedené širšie rozdelenie dobier je potrebné. Platí totiž zásada, podľa ktorej si nemôžme voliľ dobro v hierarchii dobier postavené nižšie, ktoré by v nejakej situácii popieralo dobro vyžšie. Sme si vedomí, že nami navrhované riešenie problému dobra a jeho rozdelenia nie je ani zďaleka vyčerpávajúce. No pre potreby tohto krátkeho oboznámenia s problémom sa nám zdá aspoň nateraz postačujúce.












Schéma nami navrhovaného rozdelenia dobra:


BOH - najvyžšie dobro

ČLOVEK - dobro ľudskej osoby
dobro úcty - potrebné
dobro užitočné
dobro príjemné

dobro duchovné
dobro hmotné

dobro vnútorné
dobro vonajšie

RASTLINY

NEŽIVÉ TELESÁ


Použitá literatúra:
- Cesta k dobru - etika, Janáč Pavol, skriptum, Spišská Kapitula 1996.