Dnešnú filozofiu a filozofiu 19. stor. spojuje povedomie, že skončilo metafyzické obdobie. Je ohlasovaný zánik metafyziky. Ale čo je to metafyzika? Obvykle sa za metafyziku považuje každé filozofovanie prekračujúce medze pozitívnej vedy. Metafyzika podľa toho je nejasnosť, falošná hĺbka, sekularizovaná teológia, prekonaná a zastaralá múzejná veda.
Tu sa vynára otázka čo je vedecké, čo je veda? Pozitivizmus chápe vedu ako súbor popisov zmyslovo prístupných realít a prostriedkov tohto popisu. Takouto vedou však nemožno zachytiť celok. Takáto veda by zachytávala len fragmenty skutočnosti. Je to veda „pro praeterito“ relatívna a neucelená. Marxizmus chápe vedu ako aktívnu. Je to veda „pro futuro“. Nemá za úlohu len konštatovanie pravdy, ale je aj jej spolutvorcom. Avšak ani táto nedosahuje poznanie celku. A práve tradičná metafyzika bola náukou o celku.
Ako bola metafyzika chápaná v dejinách filozofie? Pozitivisti a hegelovci ju chápu ako stav ľudskej nezrelosti, prejavujúci sa tým, že ľudský duch nedokáže zachytiť plnú realitu a zamieňa ju s abstraktmi. Metafyzika sa podľa nich rozplynie v novej logike, ktorá nastupuje ako veda o univerzálnom celku. Táto dokáže metafyzické problémy vyriešiť dialekticky. Výsledkom týchto smerov bude integrálny humanizmus, ktorý považuje metafyziku za abstraktnú formuláciu teologických myšlienok a obviňuje ju zo zlého používania jazyka. No ani tieto smery, ako vlastne žiadne, ktoré sa pokúšajú o dostránenie metafyziky, si nevedia poradiť s otázkou celku.
Metafyzika je často videná ako sekularizovaná teológia. Proti tomuto stojí fakt, že metafyzika je staršia ako kresťanstvo a práve ona mu dala systematickú reč. Všetky neúspešné pokusy o odstránenie metafyziky poukazujú na to, že nie je treba odstrániť metafyzickú otázku, ale je potrebné zmeniť spôsob jej riešenia.
Historický vývoj metafyziky.
Je ťažké zistiť ako sa metafyzika vyvinula, pretože najstaršie dejiny gréckej filozofie sú už reinterpretáciou vzniku metafyziky z pohľadu samotnej metafyziky. V najstarších dobách bola metafyzika vnímaná ako ENTELECHEIA predchádzajúceho vývoja gréckej filozofie. Vlastným problémom metafyziky bola nezastrenosť, ALÉTHEIA – pravda.