Negatívny Platonizmus

Dnešnú filozofiu a filozofiu 19. stor. spojuje povedomie, že skončilo metafyzické obdobie. Je ohlasovaný zánik metafyziky. Ale čo je to metafyzika? Obvykle sa za metafyziku považuje každé filozofovanie prekračujúce medze pozitívnej vedy. Metafyzika podľa toho je nejasnosť, falošná hĺbka, sekularizovaná teológia, prekonaná a zastaralá múzejná veda.
Tu sa vynára otázka čo je vedecké, čo je veda? Pozitivizmus chápe vedu ako súbor popisov zmyslovo prístupných realít a prostriedkov tohto popisu. Takouto vedou však nemožno zachytiť celok. Takáto veda by zachytávala len fragmenty skutočnosti. Je to veda „pro praeterito“ relatívna a neucelená. Marxizmus chápe vedu ako aktívnu. Je to veda „pro futuro“. Nemá za úlohu len konštatovanie pravdy, ale je aj jej spolutvorcom. Avšak ani táto nedosahuje poznanie celku. A práve tradičná metafyzika bola náukou o celku.
Ako bola metafyzika chápaná v dejinách filozofie? Pozitivisti a hegelovci ju chápu ako stav ľudskej nezrelosti, prejavujúci sa tým, že ľudský duch nedokáže zachytiť plnú realitu a zamieňa ju s abstraktmi. Metafyzika sa podľa nich rozplynie v novej logike, ktorá nastupuje ako veda o univerzálnom celku. Táto dokáže metafyzické problémy vyriešiť dialekticky. Výsledkom týchto smerov bude integrálny humanizmus, ktorý považuje metafyziku za abstraktnú formuláciu teologických myšlienok a obviňuje ju zo zlého používania jazyka. No ani tieto smery, ako vlastne žiadne, ktoré sa pokúšajú o dostránenie metafyziky, si nevedia poradiť s otázkou celku.
Metafyzika je často videná ako sekularizovaná teológia. Proti tomuto stojí fakt, že metafyzika je staršia ako kresťanstvo a práve ona mu dala systematickú reč. Všetky neúspešné pokusy o odstránenie metafyziky poukazujú na to, že nie je treba odstrániť metafyzickú otázku, ale je potrebné zmeniť spôsob jej riešenia.
Historický vývoj metafyziky.
Je ťažké zistiť ako sa metafyzika vyvinula, pretože najstaršie dejiny gréckej filozofie sú už reinterpretáciou vzniku metafyziky z pohľadu samotnej metafyziky. V najstarších dobách bola metafyzika vnímaná ako ENTELECHEIA predchádzajúceho vývoja gréckej filozofie. Vlastným problémom metafyziky bola nezastrenosť, ALÉTHEIA – pravda.

Filozofia nebola obsiahlym vedením, ale práve naopak, filozofi sa často od „mnohovedenia“ dištancovali, aj napriek tomu, že boli veľmi scestovaní a rozumeli sa mnohým odborom.
Sokrates svojou jednoduchou metódou otázok odhaľuje jeden zo základných rozporov človeka, rozpor medzi človekom a jeho vzťahom k celku. Tento rozpor je človeku neodňateľne vlastný. Nemožno ho však vyjadrovať vo forme bežného konečného vedenia. Sám Sokrates pravdu formuluje len vo forme otázky (neprítomná pravda). Podstata aristotelovskej a platónskej metafyziky spočíva vo vyvodení odpovede na sokratovskú otázku z otázky samotnej. Sokratov prístup k riešeniu otázky je prehodnotený a snažia sa o odpoveď (vedenie) obsahovú a predmetnú. Zo vzťahu celok – človek vzniká snaha o vyjadrenie a vyjasnenie sveta. Hlavným prostriedkom na vyjadrenie sveta je LOGOS. Tento sa stal základom Platónových ideí, Parmenidovho bytia i Aristotelovej logiky. Idea je základom logiky, fyziky i etiky. V logike je idea pochopená ako jednota nad mnohým. V nej tkvie princíp hierarchického poriadku. Tento poriadok umožňuje prísnu demonštratívnu metódu. Vo fyzike je idea chápaná ako vzor i cieľ a tak sa stáva základom interpretácie univerza. Ľudské správanie dostáva novú náplň a formáciu z ideového súcna. Človek je bytím ideami regulovaným a etika má za úlohu nájsť vnútorný ideový zákon dokonalého ľudského života. Avšak prvým zavŕšiteľom metafyziky je až Aristoteles. U neho s atranscendencia ideí mení v transcendentné bytie, nadsvetskú realitu, transcendentné božstvo. Práve táto náuka o celku sa stala nástrojom vyjadrenia kresťanskej teológie. V modernej dobe sa vyskytli pokusy nahradiť teologický a metafyzický koncept konceptom matematickým. Celok však nie je suma častí, ako ho chápe matematika, ale uchopenie univerza. Teda ani matematika nás nenavráti k celkovosti.
Mnohé iné námietky boli vznesené proti metafyzike v dejinách. No nikomu sa zatiaľ uspokojujúco nepodarilo navrhnúť aj spôsob riešenia rozporu človek – celok, ktorý by ostal aktuálny aj po odstránení metafyziky.