Každý človek potom žije v dvojakom Ja.
Aké sú teda základné sféry sveta vzťahu? Buber rozlišuje tri: život s prírodou, ktorý zostáva pod prahom reči. Ďalej život s ľuďmi. Tento vzťah je zrejmý a má podobu reči. Poslednou sférou je život s duchovnými súcnami. Tento vzťah je mimo reč, ale plodí ju. Svoje Ty v tejto sfére nepociťujeme, ale cítime, že sme volaní. Našou odpoveďou na toto volanie je vytváranie, myslenie a konanie. V každej z týchto sfér je stopa večného Ty (Boha), ktoré vždy volá do vzťahu. Vzťah Buber chápe ako určitú vzájomnosť medzi Ja a Ty. Vzťah k Ty musí byť bezprostredný, nakoľko každý prostriedok by bol prekážkou vzťahu.
Čo nám hovorí skúsenosť o Ty? Vôbec nič, lebo Ty nezakúšame, skúsenosťou je nepostrehnuteľné (premenilo by sa v Ono). Čo o ňom teda vieme? Podľa Bubera o Ty musíme vedieť všetko, lebo ak by sme sa zamerali na jednotlivosti, chceli by sme ho skúmať po častiach – premenilo by sa v Ono.
Všimnime si vzťah medzi minulosťou a prítomnosťou, ako ho chápe Buber. Prítomnosť existuje len ak existuje stretnutie a vzťah, povstáva sprítomnením Ty. Ja vo vzťahu Ja-Ono má len minulosť. Skutočné súcna (Ty) sú prežívané v prítomnosti, predmety (Ono) v minulosti, tvrdí Buber.
Každé Ty sa v našom svete musí stať Ono. Nie sme totiž schopní sa natrvalo udržať vo sfére Ja-Ty. K tejto zmene Ty na Ono nastáva, keď sa vzťah naplní, alebo do neho prenikne nejaký prostriedok (vzťah Ja-Ty musí byť bezprostredný). Avšak zmena je možná aj od Ono k Ty. Z Ono sa môže stať Ty, ak s ním vstúpime do vzťahu. Keď si uvedomím, že vo vzťahu Ja-Ty je nejaké Ja a nejaké Ty, vzťah sa rozpadá nakoľko do neho zavádzame zložitosť. Na počiatku tu bol vzťah. Ja-Ty nie je zložením z Ja a Ty. Až po uvedomení si svojho Ja vzniká Ja-Ono ako zloženina z Ja a Ono. Ja-Ono mohlo vzniknúť vďaka vzniku uvedomelého života. Mohli by sme to ilustrovať na príklade dieťaťa (tento príklad používa Buber). Dieťa pred narodením žije v prirodzenom zopnutí, v bezprostrednom vzťahu s matkou (Ja-Ty). Pôrodom dochádza k oddeleniu, stavu individuálneho života (Ja-Ono). No dieťa sa hneď snaží opäť nadväzovať vzťah s matkou a okolím (Ja-Ty).
“Svet je pre človeka dvojaký, lebo aj jeho postoj je dvojaký” Aké sú teda tieto dva svety? Prvý z nich je svet usporiadaný, oddelený. Tu človek vníma veci a bytosti ako veci pozostávajúce z vlastností (priestorová sieť), a ďalej udalosti a činnosti ako udalosti pozostávajúce z mnohého (časová sieť). Tento svet je stály, spoľahlivý a opakovateľný. Dá sa v ňom s ľuďmi dorozumieť, no nemožno sa v ňom s nimi stretnúť. V tomto svete sa nachádzame ak vyslovujeme (žijeme) základné slovo Ja-Ono.