Druhým svetom je svet stretnutia a vzťahu. Miera a porovnávanie miznú, čo existuje sa odohráva v dianí, čo sa deje sa človeku odhaľuje ako bytie. Tento svet je neusporiadaný, nespoľahlivý a nestály. Nemožno sa o ňom s druhými dohovoriť, no učí ťa s druhými sa stretnúť. V tomto svete žijeme ak vyslovujeme základné slovo Ja-Ty. Svet slova Ono je, a svet slova Ja nie je, súvislý v priestore a čase. Ono, ak vstupuje do udalosti vyznačujúcej sa vzťahom, stáva sa Ty. Ty, ak skončí udalosť vyznačujúca sa vzťahom, mení sa v Ono. Aká je dôležitosť týchto svetov? Odpovedá sám Buber: “A ve vší vážnosti pravdy poslyš: kdyby neexistovalo Ono, nemohl by člověk žít. Ale ten, kdo žije pouze s ním, není člověkem.”
Vo svete slova Ja-Ono sa život človeka odohráva v dvoch oblastiach. V oblasti inštitúcií (Ono) a v oblasti citov (Ja). Prvá zahŕňa to, čo je ”vonku”. Je to svet kde človek pracuje, úraduje zdržiava sa.. Oblasť inštitúcií je komplikovaná, nakoľko sa človek dostáva do najrôznejších interakcií so svetom. Druhá oblasť je charakterizovaná tým, čo je ”vnútri”. Tu človek žije a odpočíva si od inštitúcií. V tomto svete nachádza intímny pokoj. Tieto oblasti reprezentujú verejný a osobný život človeka. Avšak Buber dodáva: ”Pravý veřejný a pravý osobní život jsou dvě podoby sepětí. Aby se uskutečňovali a trvali k tomu je třeba citů, měníciho se obsahu, a institucí, stálé formy; ale ani obojí dohromady netvoří ještě lidský život: ten tvoří to třetí, centrální přítomnost Ty...”
Základné slovo Ja-Ty vyslovujeme ak žijeme vo vzťahu. Štruktúru vzťahu by sme mohli objasniť na tejto schéme:
Ja stretnutie(vzťah) Ty
Naše Ty nám vychádza v ústrety a volá nás do vzťahu. Ak sa rozhodneme vykročiť smerom k Ty, v momente stretnutia vzniká vzťah. Cestu od Ty k stretnutiu nepoznáme. Buber ju nazýva milosťou. Poznáme len našu cestu od Ja k stretnutiu. Touto sa máme zaoberať a zamerať na ňu svoju vôľu. Nie je však možné podať návod ako vstúpiť (vykročiť) do vzťahu. Čo vieme je, že všetky predĺžené línie vzťahov sa prelínajú vo večnom Ty (Bohu), ktoré sa nemôže stať Ono. Večné ty je tiež prostredníkom všetkých vzťahov.
Vychádzajúc z Buberovej dialogickej koncepcie, chceme sa ešte zamyslieť nad dôsledkami takejto filozofie v oblasti teórie komunikácie. Skutočná komunikácia, domnievame sa, bude prebiehať vo sfére základného slova Ja-Ty. Tu totiž prežívame to, čo je v živote podstatné. Zaveďme pre ňu termín ”komunikácia vo vzťahu.” S každým, s kým komunikujeme, by sme mali vstúpiť do vzťahu.