Martin Buber Ja a Ty

“Svet je pre človeka dvojaký, lebo aj jeho postoj je dvojaký. Postoj človeka je dvojaký, lebo aj základné slová, ktoré môže predniesť sú dve...” Takto sa začína kniha Martina Bubera Ja a Ty. Chceli by sme sa v krátkosti pokúsiť ukázať hlavné Buberove myšlienky v tejto útlej knižke. Na začiatku podáme krátku charakteristiku knihy, potom sa budeme zaoberať najdôležitejšími myšlienkami a nakoniec sa pokúsime stanoviť význam týchto myšlienok pre teóriu komunikácie. V prvom rade nás však budú zaujímať tie aspekty Buberovho myslenia, ktoré by sa dali využiť vo filozofickej teórii komunikácie. Jazyk knihy Ja a Ty nie je veľmi zložitý, hoci je pravda, že v niektorých častiach je cítiť akési mystické podfarbenie, ktoré trochu sťažuje porozumenie textu. No toto sa dá prekonať zvýšením pozornosti pri čítaní týchto častí. Kniha je rozdelená na tri diely. Každý diel sa delí na ďalšie menšie časti. Tieto však nie sú, okrem priestorového oddelenia, nijako zvlášť označené. Toto priestorové delenie textu v jednotlivých dieloch je urobené na základe menších myšlienkových celkov. Nevedeli sme zistiť, či toto delenie pochádza od vydavateľa, alebo od samotného Bubera.
Základným prvkom Buberovho myslenia v Ja a Ty sú slovné dvojice Ja-Ty a Ja-Ono. Sú to dva postoje, aké môžeme zaujať vo vzťahu k nášmu okoliu. Tieto základné slová nevyjadrujú nejaké veci, ale hovoria o našich vzťahoch. Vyslovujeme ich našou bytosťou, podľa toho, aký vzťah k nášmu okoliu zvolíme. V rovine Ja–Ono hľadíme na svet ako na predmet skúsenosti. Pri pohľade na vec zakúšame aká je a z čoho, aké sú jej časti, veľkosť, tvar.. Ide vlastne o analytické skúmanie a procesy vnímania na základe tejto analýzy. Ak si však zvolíme základné slovo Ja-Ty nezaujímajú nás už vonkajšie vlastnosti vecí ako tvar, farba, veľkosť a ostatné. Akonáhle si volíme život na báze Ja-Ty vstupujeme do vzťahu. Vnímame vec ako jednotu, ako náš náprotivok, naše Ty. Pritom vedomosti nadobudnuté zakúšaním v postoji Ja-Ono (tvar, obraz, veľkosť...) ostávajú zahrnuté aj vo sfére vzťahu Ja-Ty.
Základné slová nie sú len zloženinou Ja s Ty a Ja s Ono. Ja v slove Ja-Ty nie je nikdy identické s Ja v slove Ja-Ono. Ja v Ja-Ono je individualitou (ja som taký a taký), ktorá si seba uvedomuje ako subjekt. Je duchovnou formou prirodzenej oddelenosti. Avšak Ja v Ja-Ty je osobou (ja som, ja existujem), ktorá si seba uvedomuje ako subjektivitu vzťahu. Je duchovnou formou prirodzenej spätosti.

Každý človek potom žije v dvojakom Ja.
Aké sú teda základné sféry sveta vzťahu? Buber rozlišuje tri: život s prírodou, ktorý zostáva pod prahom reči. Ďalej život s ľuďmi. Tento vzťah je zrejmý a má podobu reči. Poslednou sférou je život s duchovnými súcnami. Tento vzťah je mimo reč, ale plodí ju. Svoje Ty v tejto sfére nepociťujeme, ale cítime, že sme volaní. Našou odpoveďou na toto volanie je vytváranie, myslenie a konanie. V každej z týchto sfér je stopa večného Ty (Boha), ktoré vždy volá do vzťahu. Vzťah Buber chápe ako určitú vzájomnosť medzi Ja a Ty. Vzťah k Ty musí byť bezprostredný, nakoľko každý prostriedok by bol prekážkou vzťahu.
Čo nám hovorí skúsenosť o Ty? Vôbec nič, lebo Ty nezakúšame, skúsenosťou je nepostrehnuteľné (premenilo by sa v Ono). Čo o ňom teda vieme? Podľa Bubera o Ty musíme vedieť všetko, lebo ak by sme sa zamerali na jednotlivosti, chceli by sme ho skúmať po častiach – premenilo by sa v Ono.
Všimnime si vzťah medzi minulosťou a prítomnosťou, ako ho chápe Buber. Prítomnosť existuje len ak existuje stretnutie a vzťah, povstáva sprítomnením Ty. Ja vo vzťahu Ja-Ono má len minulosť. Skutočné súcna (Ty) sú prežívané v prítomnosti, predmety (Ono) v minulosti, tvrdí Buber.
Každé Ty sa v našom svete musí stať Ono. Nie sme totiž schopní sa natrvalo udržať vo sfére Ja-Ty. K tejto zmene Ty na Ono nastáva, keď sa vzťah naplní, alebo do neho prenikne nejaký prostriedok (vzťah Ja-Ty musí byť bezprostredný). Avšak zmena je možná aj od Ono k Ty. Z Ono sa môže stať Ty, ak s ním vstúpime do vzťahu. Keď si uvedomím, že vo vzťahu Ja-Ty je nejaké Ja a nejaké Ty, vzťah sa rozpadá nakoľko do neho zavádzame zložitosť. Na počiatku tu bol vzťah. Ja-Ty nie je zložením z Ja a Ty. Až po uvedomení si svojho Ja vzniká Ja-Ono ako zloženina z Ja a Ono. Ja-Ono mohlo vzniknúť vďaka vzniku uvedomelého života. Mohli by sme to ilustrovať na príklade dieťaťa (tento príklad používa Buber). Dieťa pred narodením žije v prirodzenom zopnutí, v bezprostrednom vzťahu s matkou (Ja-Ty). Pôrodom dochádza k oddeleniu, stavu individuálneho života (Ja-Ono). No dieťa sa hneď snaží opäť nadväzovať vzťah s matkou a okolím (Ja-Ty).
“Svet je pre človeka dvojaký, lebo aj jeho postoj je dvojaký” Aké sú teda tieto dva svety? Prvý z nich je svet usporiadaný, oddelený. Tu človek vníma veci a bytosti ako veci pozostávajúce z vlastností (priestorová sieť), a ďalej udalosti a činnosti ako udalosti pozostávajúce z mnohého (časová sieť). Tento svet je stály, spoľahlivý a opakovateľný. Dá sa v ňom s ľuďmi dorozumieť, no nemožno sa v ňom s nimi stretnúť. V tomto svete sa nachádzame ak vyslovujeme (žijeme) základné slovo Ja-Ono.

Druhým svetom je svet stretnutia a vzťahu. Miera a porovnávanie miznú, čo existuje sa odohráva v dianí, čo sa deje sa človeku odhaľuje ako bytie. Tento svet je neusporiadaný, nespoľahlivý a nestály. Nemožno sa o ňom s druhými dohovoriť, no učí ťa s druhými sa stretnúť. V tomto svete žijeme ak vyslovujeme základné slovo Ja-Ty. Svet slova Ono je, a svet slova Ja nie je, súvislý v priestore a čase. Ono, ak vstupuje do udalosti vyznačujúcej sa vzťahom, stáva sa Ty. Ty, ak skončí udalosť vyznačujúca sa vzťahom, mení sa v Ono. Aká je dôležitosť týchto svetov? Odpovedá sám Buber: “A ve vší vážnosti pravdy poslyš: kdyby neexistovalo Ono, nemohl by člověk žít. Ale ten, kdo žije pouze s ním, není člověkem.”
Vo svete slova Ja-Ono sa život človeka odohráva v dvoch oblastiach. V oblasti inštitúcií (Ono) a v oblasti citov (Ja). Prvá zahŕňa to, čo je ”vonku”. Je to svet kde človek pracuje, úraduje zdržiava sa.. Oblasť inštitúcií je komplikovaná, nakoľko sa človek dostáva do najrôznejších interakcií so svetom. Druhá oblasť je charakterizovaná tým, čo je ”vnútri”. Tu človek žije a odpočíva si od inštitúcií. V tomto svete nachádza intímny pokoj. Tieto oblasti reprezentujú verejný a osobný život človeka. Avšak Buber dodáva: ”Pravý veřejný a pravý osobní život jsou dvě podoby sepětí. Aby se uskutečňovali a trvali k tomu je třeba citů, měníciho se obsahu, a institucí, stálé formy; ale ani obojí dohromady netvoří ještě lidský život: ten tvoří to třetí, centrální přítomnost Ty...”
Základné slovo Ja-Ty vyslovujeme ak žijeme vo vzťahu. Štruktúru vzťahu by sme mohli objasniť na tejto schéme:
Ja stretnutie(vzťah) Ty
Naše Ty nám vychádza v ústrety a volá nás do vzťahu. Ak sa rozhodneme vykročiť smerom k Ty, v momente stretnutia vzniká vzťah. Cestu od Ty k stretnutiu nepoznáme. Buber ju nazýva milosťou. Poznáme len našu cestu od Ja k stretnutiu. Touto sa máme zaoberať a zamerať na ňu svoju vôľu. Nie je však možné podať návod ako vstúpiť (vykročiť) do vzťahu. Čo vieme je, že všetky predĺžené línie vzťahov sa prelínajú vo večnom Ty (Bohu), ktoré sa nemôže stať Ono. Večné ty je tiež prostredníkom všetkých vzťahov.
Vychádzajúc z Buberovej dialogickej koncepcie, chceme sa ešte zamyslieť nad dôsledkami takejto filozofie v oblasti teórie komunikácie. Skutočná komunikácia, domnievame sa, bude prebiehať vo sfére základného slova Ja-Ty. Tu totiž prežívame to, čo je v živote podstatné. Zaveďme pre ňu termín ”komunikácia vo vzťahu.” S každým, s kým komunikujeme, by sme mali vstúpiť do vzťahu.

Komunikácia by sa teda stala určitou formou žitia tohto vzťahu. Otázkou je, či je možné komunikovať o poznatkoch zo sveta Ono, na báze komunikácie vo vzťahu. Je nepochybné, že tieto vedomosti sú potrebné. Toto je explicitne vyjadrené v texte. Je však možné komunikovať ich aj vo sfére Ja-Ty? Pre túto tézu by hovorilo Buberovo tvrdenie, že vedomosti zo sveta Ono sú zahrnuté aj vo sfére vzťahu. Proti nej však stojí námietka ako môžeme vo svete jednoty komunikovať mnohosť. Má byť sprostredkúvanie odborných vedomostí len neosobným referovaním vedca, alebo sa má snažiť napomôcť osobnému vzťahu s poslucháčom (možno na úkor kvality, tým že prednášaná téma bude zjednodušená). Tento problém si nateraz netrúfame vyriešiť. Zhrnuli sme hlavné Buberove myšlienky v knihe Ja a Ty. Taktiež sme sa pokúsili vyvodiť dôsledky Buberovej filozofie pre teóriu komunikácie. Sme si vedomí ich nedostatočného vypracovania. Tejto otázke sa budeme podrobnejšie venovať neskôr.