Mohli by sme teda povedať, že ďalšou funkciou etických noriem je ochrana dôležitých morálnych hodnôt. Ak norma má byť určitým záväzným pravidlom, ako to vyplýva z definície, musí byť táto záväznosť nejako garantovaná. Autoritatívnosť etickej normy sa dá najlepšie odvodiť od autority, ktorá túto normu ustanovuje, resp. zaručuje jej opodstatnenosť a správnosť. Dlhú dobu sa autorita morálnych noriem odvodzovala od autority Boha, ktorý bol garantom morálky vôbec. Neskôr sa potreba a opodstatnenosť etických noriem odvodzovala od rôznych transcendentných, či netranscendentných princípov. Možno sem zaradiť prirodzený zákon, prírodné (fyzikálne) zákony, povinnosť a mnohé iné. Podľa nášho názoru je najlepším garantom správnosti etických a morálnych noriem Boh. Bezprostredne sme za porušenie morálnej normy zodpovední, a tu sa zrejme zhodnú zástancovia drvivej väčšiny etických koncepcií, pred vlastným svedomím. Jednoducho a laicky povedané, svedomie je akýsi vnútorný hlas, ktorý nám hovorí čo je správne a čo nie. V prípade porušenia morálnej normy je to práve svedomie, ktoré nás trestá výčitkami.
Je zjavné, že v spoločnosti môže, a často sa to aj stáva, koexistovať viacero morálnych systémov popri sebe. A To isté pozorujeme aj v prípade etických systémov. Prevládajúcim morálnym systémom je ten, ktorý je prijímaný väčšinou členov spoločnosti. Niekto by mohol namietať totalitnými štátnymi zriadeniami, kde menšina vnucuje svoj morálny systém väčšine. Tu je potrebné pozorne rozlíšiť etický a morálny systém. V prípade diktatúry je verejne prezentovaný oficiálny etický systém, ako jediný. A navonok sa skutočne môže ako jediný aj javiť. No pod povrchom sa skrývajú občania, ktorí vzdorujú a napriek nátlaku sa stále riadia podľa vlastného morálneho systému. Jav, ktorý sme opísali sa vyskytuje v každej diktatúre.
Podotknime ešte, napriek existencii viacerých morálnych systémov, by si tieto v základných hodnotách nemali odporovať. V prípade etických systémy môže dôjsť k takýmto protirečeniam ľahšie. Tieto kolízie rôznych morálnych, či etických systémov sú javom väčšinou negatívnym. Prinášajú totiž so sebou ťažko riešiteľné morálne dilemy. Ako pozitívum by sme takúto kolíziu mohli vnímať v prípade, ak by spôsobila „obrúsenie“ jedného, alebo oboch, systémov. Obrúsením chápeme elimináciu nejakej nesprávnej morálnej, či etickej normy. Etické normy sú zachytávané v takzvaných etických kódexoch. Príkladom sú kódexy slušného správania, profesijné etické kódexy a iné.
Priblížili sme v krátkosti problém existencie noriem vo filozofii.