Norma je pojem, na ktorý môžeme naraziť v mnohých vedách. Objavuje sa tak v humanitných a sociálnych vedách, ako aj v niektorých odvetviach exaktných vied. Ambíciou tejto krátkej práce je preveriť otázku existencie normy vo filozofii. Našou snahou bude obhájiť presvedčenie o existencii normy vo filozofii. Oblasťou, na ktorú sa zameriame je etika, teda filozofická disciplína, kde je prítomnosť normy pomerne jasne badateľná, hoci možno ešte viac normatívny charakter má logika, ktorá je na rozdiel od etiky, vedou čisto normatívnou. Neuspokojíme sa len s obhájením existencie normy, ale pokúsime sa aj v krátkosti načrtnúť funkciu a spôsob jej jestvovania vo filozofii, konkrétne v etike.
Ako mnohé iné, aj pojem norma, hoci mu intuitívne všetci rozumieme, nie je vždy celkom jednoznačne interpretovaný. Pokúsime sa najprv vysvetliť naše chápanie pojmu norma, aby sme sa tak vyhli možným neskorším nedorozumeniam. V antike norma pôvodne znamenala nástroj staviteľa, pomocou ktorého meral pravé uhly. Tento pojem v dejinách filozofie prešiel značným vývojom. Hlavným problémom v chápaní normy v dejinách, bol princíp, od ktorého by sme mohli odvodiť opodstatnenosť normy. V Slovníku cudzích slov z roku 1990 pod heslom norma čítame: „pravidlo i súhrn pravidiel, zásad, predpisov záväzných pre určitú oblasť ľudskej činnosti (právna, mravná, estetická norma).“ V celej práci budeme mať pri každom použití pojmu norma na zreteli približne tento význam. Tiež by sa dalo rozlišovať medzi pojmami etická norma a morálna norma. Táto možnosť vyplýva z toho, že nemožno stotožniť etiku s morálkou. Morálka je pojem širší. Etika je teda tá časť morálky, ktorá je explicitne vyjadrená, či kodifikovaná.
Hneď v úvode je treba objasniť aká je funkcia morálnych, či etických noriem v spoločnosti. Táto funkcia vyplýva z už spomenutých definícií normy. Norma je pravidlom záväzným pre určitú oblasť ľudskej činnosti. Pravidlo slúži na to aby upravovalo, usmerňovalo. Každé pravidlo musí mať vymedzený predmet, ktorý usmerňuje. V prípade etických noriem (pravidiel) je to oblasť ľudského správania sa. Oblasť ľudského správania je možné rozlíšiť na vzťahy voči sebe, voči druhým ľuďom a voči Bohu. Usmerňovať značí ukazovať smer (k niečomu). K čomu nás usmerňujú etické normy? Cieľom ku ktorému nás usmerňujú etické normy je „raj na Zemi“. Teda určitý želaný stav spoločnosti, v ktorej vládne dokonalá spravodlivosť, harmónia a šťastie.