Táto krátka práca by sa mala pokúsiť odpovedať na otázku prítomnosti, či neprítomnosti paradigmy vo vývine filozofie. Vychádzať budeme prevažne z Kuhnovej koncepcie paradigmy, ktorú vypracoval v knihe Štruktúra vedeckých revolúcií
1. Zodpovedať túto otázku v prostredí spoločenských vied môže byť veľmi ťažké. Kuhn, ktorý prvý poukázal na problém paradigmy vo vedách, tvrdí: "...prekvapil ma počet a rozsah nezhôd medzi vedcami z oblasti spoločenských vied v otázke povahy legitímnych vedeckých problémov a metód."
2. Naša snaha bude sťažená aj ďalšou závažnou skutočnosťou. Kuhn, ktorý rozpracúva problém paradigmy vo vede, urobil tak po dôkladnom štúdiu a oboznámení sa s históriou vedy. My však stojíme na začiatku nášho štúdia filozofie. Preto ani táto práca si nekladie za cieľ vyriešiť problém paradigmy vo filozofii definitívne. Skôr ju chápeme ako náčrt riešenia, ktorý ostane otvorený pre ďalšie doplnenia a spresnenia, či dokonca zásadné zmeny.
Ako prvé treba azda objasniť pojem paradigmy. Thomas Khun v Štruktúre vedeckých revolúcií prvý krát formuluje paradigmu: "Paradigmy pokladám za všeobecne uznávané výsledky vedeckého výskumu, ktoré istý čas slúžia spoločenstvu odborníkov."
3. Slovník cudzích slov z roku 1979 pozná iba gramatický význam paradigmy. Pod heslom paradigma čítame: "vzor (napr. skloňovací, časovací)."
4. Slovník cudzích slov z roku 1997 už chápe paradigmu o niečo širšie: "príklad, vzor (v teórii o vedách) súhrn všetkých chápaní vednej disciplíny v určitom časovom úseku."
5. Čo je teda obsahom pojmu paradigma a ako ju treba chápať? Je to skutočne určitý vzor, zaužívaný spôsob myslenia a nazerania na problémy v jednotlivých vedách. Paradigma je vede implicitná. Vo väčšine prípadov vôbec nebýva vyslovená, explicitne formulovaná. Paradigma určuje čo sa v danom vedeckom odbore bude skúmať, čo je relevantný objekt skúmania. Na aké fakty sa bude výskum zameriavať. Ďalším dôležitým aspektom paradigmy je jej sociálny rozmer. Paradigma je vždy viazaná na určitú vedeckú komunitu. Títo vedci sa riadia paradigmou, rozvíjajú vedu v kontexte tejto paradigmy. Treba spomenúť, že sa taktiež bránia akýmkoľvek snahám o nabúrane, či zmenu paradigmy. Ak by k takejto zmene došlo, ich výskum aj s už dosiahnutými výsledkami by sa stal neužitočným, nakoľko bol rozvíjaný v kontexte už neplatnej, či prekonanej paradigmy.
Aká je genéza paradigmy? Kuhn hovorí o takzvanom predparadigmatickom štádiu vedy. V tomto štádiu bádanie neovplyvňuje žiadna paradigma.