Pri objasňovaní tohto problému sa nemožno vyhnúť ďalším, ktoré sú s ním úzko späté. Sú to problémy pri vzniku paradigmy, vzťah jednotlivých filozofických škôl jedného obdobia a paradigmy, a nakoniec sa znovu budeme musieť dotknúť už spomenutého problému existencie viacerých paradigiem súčasne. Najprv objasníme ako vnímame problém vzniku paradigmy vo filozofii. Ak prijmeme Kuhnovu tézu o vzniku paradigmy rozšírením a všeobecnou akceptáciou teórie väčšinou predstaviteľov vedy, zákonite narazíme na problém. Z dejín filozofie vieme, že hoci si všetky teórie nárokujú všeobecnú platnosť, u žiadnej táto platnosť nie je akceptovaná. Vždy sa nájdu zástancovia inej teórie. Tento problém pramení z nemožnosti experimentálnej verifikácie záverov filozofie. To však neznamená, žeby vo filozofii žiadne paradigmy nevznikli. Tu narazíme na ďalší problém. A síce vzťah filozofických škôl k paradigme. Mohlo by sa zdať, že jednotlivé školy sa pohybujú v prostredí vlastnej paradigmy. Paradigma je však pojem širší ako filozofická škola. Paradigma totiž môže zahŕňať, a zvyčajne aj zahŕňa, viac filozofických škôl. Školy totiž dochádzajú k rozličným záverom, no oblasť bádania majú totožnú. Znovu sa vynára už spomínaný problém koexistencie viacerých paradigiem vo filozofii v jednom čase. Domnievame sa, že principiálne nie je nemožné, aby sa súčasne rozvíjal výskum vo viacerých paradigmách. Nie je problém, aby jedna univerzita rozvíjala lingvistickú filozofiu a iná sa zaoberala ontológiou.
Poďme sa teraz pokúsiť urobiť samotné vymedzenie paradigiem vo vývoji filozofie. Z prednášky Miroslava Marcelliho vieme o troch paradigmách, ktoré sa vo všeobecnosti prijímajú ako hlavné pre vývin filozofie.6 Prvou takouto paradigmou je klasická paradigma, alebo ináč ontologická paradigma. Filozofi v nej skúmali najmä ontologické otázky, teda čo je. Ďalšou by bola paradigma poznania, alebo gnozeologická paradigma, ktorá nastupuje v 19. storočí. Tu sa skúma čo a ako môžem poznať. Treťou, ktorá trvá dodnes, je lingvistická paradigma. Skúma hlavne problémy jazyka, jeho štruktúru, spôsob akým jazyk formuje svet. Aj táto paradigma sa však pomaly vyčerpáva a zdá sa, že nastupuje nová paradigma, ktorá sa zaoberá otázkou konania. Takéto vymedzenie paradigiem vo vývine filozofie sa zdá v podstate správne. A skutočne ak by sme skúmali dejiny filozofie, každý skúmaný problém by sa dal zaradiť do jednej z týchto paradigiem. Skutočne narazíme na tri obdobia filozofického myslenia charakterizované týmito paradigmami.