3. 2. 2. Ochrana civilného obyvateľstva počas konfliktu

Cirkev jednoznačne vyzýva, že treba rešpektovať nebojujúcich. Už Grotius v 16. storočí odlišuje bojovníkov od nebojujúcich a žiada rešpektovanie zajatcov, ranených a neozbrojených, čiže civilistov. Existuje zmluva o zákaze alebo obmedzení používania niektorých konvenčných zbraní, ktoré môžu spôsobovať nadmerné utrpenie, alebo majú nerozlišujúce účinky. Jedná sa o zakázanie, alebo obmedzenie zbraní, ktorých účinok sa nedá presne regulovať, alebo sa im nedá presne stanoviť cieľ. Cieľom tejto zmluvy je aj ochrana civilného obyvateľstva pred účinkami takýchto zbraní. Civilné obyvateľstvo je zvyčajne proti účinkom zbraní s nerozlišujúcim účinkom menej chránené. Civilistov samozrejme nie je potrebné ich zabíjať pre úspech bojujúcich strán vo vojne.

3. 2. 3. Bombardovanie civilistov a embargo

Mnohí teoretici pred druhou svetovou vojnou predpokladali, že vojna sa bude dať viesť len zo vzduchu. Takýto spôsob vedenia ozbrojeného konfliktu je nátlakom na civilné obyvateľstvo, najmä ak bombardovanie prebieha pre podlomenie morálky civilného obyvateľstva. Intenzívne bombardovanie podľa vojenských teoretikov malo stačiť na podlomenie morálky nepriateľa, alebo jeho hospodárskych síl. Nepriateľ sa vzdá, alebo aspoň začne mierové rokovania v značne nevýhodnej situácii. Takto sa pokúšali viesť vojnu najprv Nemci v Španielsku, rovnako aj počas tzv. bitky o Britániu v druhej svetovej vojne. Teória víťazstva zo vzduchu sa ale pre Nemeckých stratégov ukázala ako nereálna. Neskôr bola táto taktika prebraná a zdokonalená stratégmi USA. Samotné bombardovanie japonských miest leteckými silami USA počas druhej svetovej vojny zapríčinilo, že milióny ľudí bolo bez domova.

V Japonsku bol nedostatok potravín, priemysel, ekonomika i morálka obyvateľstva boli v troskách. Na tomto kolapse sa podieľala i blokáda ponorkami a letecké kladenie mín do japonských prístavov. Napríklad nálet na Tokio v noci z 9. na 10 marca zničil cca 38,5 km štvorcových mesta, zahynulo vyše 83 000 ľudí. 334 bombardérov B 29 zhodilo v nízkom lete 1667 ton zápalných bômb. Bol vyvolaný umelý orkán. Tento nálet je aj držiteľom smutného prvenstva v počte obetí. Domy v Tokiu boli prevažne z dreva, takže stratégovia USA mohli ľahko predpokladať, čo takýmto náletom spôsobia. Je však možné útočiť na mesto či obec, ak sa tam nachádzajú nepriateľskí vojaci, a to aj vtedy, ak pri tom môžu zahynúť aj nebojujúci. Nesmie však dojsť k zbytočnému ničeniu majetku civilistov, ani iných objektov po ústupe nepriateľskej armády, alebo po okupácii. Chránené sú najmä miesta pre humanitné využitie, náboženské účely a objekty kultúrneho dedičstva (nemocnice, kostoly, múzeá a historické pamiatky).

Jednotlivé objekty by mali byť označené príslušnými znakmi podľa medzinárodných dohovorov. (vid. Príloha 1.) Rovnako je neprípustné, aby bombardovanie bolo uskutočňované iba ako nátlak na civilné obyvateľstvo k plateniu kontribúcií, alebo výkupného. Pre okupačnú armádu platí povinnosť snažiť sa priviesť po ukončení bojov život v okupovanom území do stavu normálnych podmienok. Preto by ani okupanti nemali vyberať poplatky na vydržiavanie armády, ani nútiť obyvateľov krajiny pracovať pre hospodárstvo okupantov. Pri otázke blokády a embarga sa natíska ďalší morálny problém. „Je morálne vziať ako rukojemníkov civilné obyvateľstvo uvalením blokády či embarga na krajinu? S výnimkou niektorých materiálnych položiek - a najmä zbraní - som náchylný povedať: nie. Chudobní ľudia trpia a vo všeobecnosti ešte väčšmi podporia diktátora, ktorý nemá problém vysvetliť, že zlo na krajinu dopadá zvonku.“

3. 2. 4. Útoky proti civilistom

Okupačné oddiely ozbrojených síl nepriateľa majú moc, ktorá sa dá ľahko zneužiť proti civilistom.. Môže k tomu dôjsť i v disciplinovanej armáde, najmä ak obyvateľstvo prejavuje zjavne nepriateľské postoje. Jednoznačne najviac sú postihovaní civilisti v prípadoch gerilovej vojny, za hoci aj predpokladané podporovanie partizánov. 16. 3. 1968 pri akciách proti nepriateľom bolo príslušníkmi amerických kománd pozabíjaných asi 200 civilistov v dedine My Lai (song My). Tento čin bol vyše roka tajený. Jeho odhalenie prispelo k vyburcovaniu protivojnových nálad v USA a na celom svete. 9. 3. 1971 bol ako jediný z obvinených poručík W. H. Calley odsúdený na doživotie za vraždu 22 civilistov v My Lai. Pôvodne bol obvinený zo 102 zabití. Proti tomuto rozsudku protestovali ako aj odporcovia vojny - jediný odsúdený sa im zdalo málo, ako aj jej zástancovia - plnil iba rozkazy. Prepustený bol 3,5 roka po uväznení. Po čiastočnom odhalení správy vyšetrovacej komisie masakry v My Lai sa ukázalo, že vinu nesú americký generáli S. W. Koster a G. H. Young. Boli degradovaní a odišli do výslužby.

Zo začiatku storočia (november 1900 - Máj 1901) máme príklad radikálneho riešenia problému partizánskych aktivít. Niekoľko veliteľov rozprášenej búrskej armády pozbieralo zvyšné jednotky rozdrvenej Búrskej armády a 18 mesiacov sa zahrávalo s britskými silami. Ako odpoveď sa podľa španielskeho vzoru z Kuby prehnali krajinou oddiely jazdnej pechoty Britskej armády. Vypaľovali farmy, na ktorých záviselo zásobovanie Búrov. Asi 120 000 búrskych žien a detí bolo umiestnených do koncentračných táborov, kde ich okolo 20 000 zomrelo na nedostatočnú starostlivosť a choroby. Po tomto brutálnom opatrení partizánsky odpor prestal a partizánske oddieli Búrov kapitulovali.