Podobne, ako vojna je prehrou ľudskosti, tak potláčanie občianskych nepokojov je brané ako prehra demokracie a úloh vlády. Na potlačovanie prípadných vnútorných nepokojov sa dá armáda použiť iba v prípadoch, aké hlása náuka o potrebe spravodlivej obrany. Použitie armády sa predpokladá proti nespravodlivému útočníkovi z vnútra krajiny, alebo štátu (revolúcia, veľká vzbura, pokus o štátny prevrat). Je veľké nebezpečenstvo vzniku partizánskej alebo teroristickej formy v podstate občianskeho konfliktu. Na druhej strane by sa však dalo uvažovať či nieje vláda diktatúrou a zbytočne neutláča svojich občanov. Armáda sa môže ako celok, a ako občania taktiež postaviť nespravodlivej vláde podľa vyššie spomínaných princípov. Napr. ako sa stalo v Rumunsku pri páde komunistického režimu. Na druhej strane nebezpečenstvom sa stáva vojenský prevrat (puč), ktorý zvyčajne nastolí diktatúru založenú na sile zbraní armády. Takto sa poruší prvotný princíp existencie armády. Zároveň sa stavia proti princípom demokracie, a preto musí byť armáda pod kontrolou politikov a zodpovedných predstaviteľov štátov.
3. 4. 3. Antimilitarizmus
V prvotnej Cirkvi sa prejavuje výrazný antimilitaristický duch. Cirkev rešpektuje antimilitaristický prúd. Upozorňuje však, že je potrebné si uvedomiť povinnosť oprávnenej obrany, na ktorú má štát právo vyzvať svojich občanov. Pius XI upozorňuje, že ten, kto rasu, národ, nositeľov štátnej moci alebo štát robí normu všetkých ostatných hodnôt, aj náboženských, ten prevracia a falšuje Bohom utvorený poriadok. Hoci hodnoty vlasti a národa majú na zemi dôležité a ctihodné postavenie, vytrháva z ich pozemskej hodnotovej stupnice a modloslužobnícky ich zbožšťuje. Pravou vlasťou kresťana je Kráľovstvo Božie Extrémni pacifisti sú aj proti obrannej vojne. „To by však znamenalo trpieť stále väčšiu neprávosť zo strany agresívnych štátov.“ Verejná moc sa má spravodlivo starať aj o prípady tých, čo z dôvodov svedomia odmietajú používať zbrane. Aj oni sú povinní slúžiť spoločnosti v nejakej inej forme.“
Záver
Ozbrojený konflikt sa jednoznačne ukazuje ako výrazný problém ľudstva. Utrpenia, ktoré prináša, sú často márne a zbytočné. Preto Cirkev, ktorá má záujem na blahu celého človeka, stále dôrazne vyzýva svet k snahe o trvalý mier. Snahy o mierové riešenia sporu sú naozaj potrebné. To nás ale nesmie viesť k pasivite a ustupovaniu násilníkovi. Videli sme, že niekedy je priamo daná povinnosť sa brániť, a nielen seba, ale i spoločné dobro v štáte. Vieme, že keď Ježiša bil sluha vo veľrade, Ježiš žiadal spravodlivosť, čo sa môže zdať v rozpore s výrokom o nastavení druhého líca. Náuka Cirkvi jednoznačne odmieta útočnú vojnu, obrannú vojnu považuje iba za nutné zlo. Problémom ostávajú niektoré nejasnosti v oblasti preventívnej vojny, ktoré sa však týkajú obrany človeka v inej krajine. Samotná preventívna vojna je zakázaná. Podľa niektorých je dovolená iba ako protiútok. Predpokladá morálnu istotu, že budeme týmto agresorom aj tak v bezprostrednom čase napadnutí.
Bohužiaľ som v tejto práci nemohol vyčerpať celú rozmanitosť a problematiku morálnych postojov Cirkvi k uvedenej problematike. Spektrum súčasného konfliktu zahŕňa množstvo ďalších problémov a možností agresie, ktoré som nespomenul. Najväčším problémom počas práce bol nedostatok kvalitnej odbornej literatúry. Cirkevné dokumenty týmto problémom zaoberajú iba orientačne, niekedy sa dá povedať, že povrchne. Výraznejšie sú prejavy pápeža Jána Pavla II, ktorý z moci svojho úradu často zaujíma stanovisko k jednotlivým problémom súčasnosti. Svetská literatúra sa uvedenému problému venuje ešte menej. Mnohé dokumenty ozbrojených síl podliehajú utajeniu, alebo nie sú určené pre širšiu verejnosť. Rôzne vyhlásenia Cirkvi, alebo snahy politikov sa takto stávajú iba hasením požiaru. Zanedbáva sa prevencia. Preventívne riešenie možností vzniku ozbrojených konfliktov sa však ukazuje ako najpriateľnejšie riešenie. Prevenciou sa nesmie chápať iba urovnanie napätia medzi štátmi na diplomatickej rovine. Je nutné odstraňovať samotné príčiny, pre ktoré sa národy snažia hľadať riešenie v agresii voči iným štátom, národom, či skupinám obyvateľstva.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Ozbrojené konflikty a kresťanstvo
Dátum pridania: | 14.03.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | vespa | ||
Jazyk: | Počet slov: | 12 549 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 36.9 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 61m 30s |
Pomalé čítanie: | 92m 15s |
Zdroje: Dokumenty všeobecnej Cirkvi:Gaudium et spes, in Dokumenty Druhého Vatikánskeho Koncilu, Spolok Svätého Vojtecha 1972, Trnava , Katechizmus Katolíckej Cirkvi, Spolok svätého Vojtecha, 1998, Trnava, ISBN: 80-7162-253-2, Mons. Doc. ThDr F. Tondra, Morálna teológia II, Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 1996, Spišské Podhradie, ISBN: 80-7142-035-2A, Günthör, Morálna teológia III/a, Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, 1996, Trnava, ISBN: 80-7162-169-2, Ján Pavol II, Centessimus annus, in Sociálne encykliky Cirkvi, Spolok Svätého Vojtecha 1997, Trnava, ISBN:80-7162-203-6, Pius XI, Divini redemptoris, in Sociálne encykliky Cirkvi, Spolok Svätého Vojtecha 1997, Trnava, ISBN:80-7162-203-6, Pius XI, Mit brennender sorge, in Sociálne encykliky Cirkvi, Spolok Svätého Vojtecha 1997, Trnava, ISBN:80-7162-203-6, Ján XXIII, Pacem in terris, in Sociálne encykliky Cirkvi, Spolok Svätého Vojtecha 1997, Trnava, ISBN:80-7162-203-6, Pavol VI, Populorum progresio, in Sociálne encykliky Cirkvi, Spolok Svätého Vojtecha 1997, Trnava, ISBN:80-7162-203-6, Ján Pavol II, Sollicitudo rei socialis, in Sociálne encykliky Cirkvi, Spolok Svätého Vojtecha 1997, Trnava, Pius XI, Quadragesimo anno, in Sociálne encykliky Cirkvi, Spolok Svätého Vojtecha 1997, Trnava, ISBN:80-7162-203-6, Sväté Písmo, Spolok Svätého Vojtecha 1996, Trnava, ISBN: 80-7162-152-8, Vedecká literatúra:Kolektív autorov, Encyklopedie špionáže, Libri , 1993, Praha ISBN: 80-7277-020-9, Kolektív autorov, Haagske úmluvy v systému mezinárodního humanitárního práva I, správa sociálního řízení, 1992, Kolektív autorov, Haagske úmluvy v systému mezinárodního humanitárního práva II, správa sociálního řízení, 1992, R. E. Dupuy a T.N. Dupuy, Historie vojenství 2, Forma 1997, Praha, ISBN: 80-7213-008-0, M. Dubost, Služobník pokoja, Lúč, 1998, Bratislava, ISBN: 80-7114-243-3, Príručka na uplatňovanie noriem medzinárodného humanitného práva pre ozbrojené sily, Generálny štáb ASR, správa výchovy a kultúry, 1997, Trenčín, P. Kenedy, Vzestup a pád velmocí, Lidové noviny, 1996, Praha ISBN: 80-7106-173-5, Periodická tlač:Střelecká Revue, Pražská vydavatelská společnost, ISSN: 0322-7650-47 361, Katolícke noviny, Spolok Svätého Vojtecha, Trnava, ISSN: 0139-8512
Súvisiace linky