jeho fungovanie (elektrárne, železničné uzly, továrne...) sa ničia pre obmedzenie hospodárskej sily protivníka, čím dôjde k jeho celkovému oslabeniu. To sa môže dosiahnuť napriek predpokladu ohrozenia civilného obyvateľstva. Pre minimalizovanie vlastných strát sa používa najmä embargo, blokáda a bombardovanie. Podkopáva sa morálka obyvateľstva krajiny, vyčerpávajú sa pracovné a výrobné zdroje. Najmä nespokojnosť postihnutého obyvateľstva v prípade embarga, či blokády slúži ako nátlak na vládu nepriateľa. Problém likvidovania tylu nepriateľskej krajiny je však často aj problémom nie materiálneho, ale politického charakteru.

V minulosti bolo napríklad zamietnuté použitie jadrových zbraní počas Kórejskej krízy, ako aj pri bombardovaní Severného Vietnamu. Severný Vietnam podporoval partizánske oddiely bojujúce v Južnom Vietname. Preto sa začala systematická, ale výrazne obmedzená letecká ofenzíva proti severnému Vietnamu. Američania mali silu, aby Severný Vietnam bombardovaním zničili, ale v tejto vojne, napriek neskutočnej hospodárskej a vojenskej prevahe USA, nemali možnosť túto silu použiť. Niektorí predstavitelia generálneho štábu USA dokonca požadovali „vybombardovať Vietnam do doby kamenej.“ Vláda USA ale mala problémy s verejnou mienkou doma, i vo svete. Nemohla si ani dovoliť nezriadeným bombardovaním Severného Vietnamu vyprovokovať k reakcii ZSSR a Čínu, ktorí boli spojencami Severného Vietnamu. Práve pre uvedené dôvody sa nerátalo ani s použitím jadrových zbraní. V súčasnosti sa najviac civilných obetí pri vedení „sofistikovanej“ vojny (odborne a efektívne vedenej vojny, s použitím najmodernejších bojových prostriedkov) vyskytne v prípade omylov, čiže zlyhaním človeka.

Napríklad 17. 5. 1987 bolo irackou strelou Exocel zaútočené na Loď US Navy Stark. Pri útoku prišlo 37 mužov námorníctva o život. Irak sa ospravedlnil a nahradil škody. Američania sa po tomto incidente stali podozrievavými. Iránske civilné dopravné lietadlo, letiace 3. 7. 1987 v kurze na zoskupenie lodí US Navy, vykazujúce na radare obraz bojového lietadla, neodpovedalo na výzvy k identifikácii. Preto ho krížnik US Navy Vincennes zostrelil protilietadlovou raketou. 290 pasažierov a posádka lietadla zahynuli. Podobný omyl sa stal aj v ZSSR, keď Sovietsky piloti zostrelili lietadlo juhokórejských aerolínii „flight 007“, neďaleko ostrova Sachalin. Lietadlo letiace do Soulu vybočilo z kurzu. Pohybovalo sa po trase špionážnych lietadiel silne bráneným vzdušným priestorom ZSSR a neodpovedalo na snahy o nadviazanie kontaktu. Pri vizuálnej identifikácii síce bolo zrejmé, že ide o civilný stroj. Sovietsky pilot lietadlo niekoľko hodín sledoval a potom po ňom vystrelil riadenú protilietadlovú strelu. Všetkých 269 cestujúcich aj posádka lietadla zahynuli.

2. 8. Partizánska vojna (gerila)

Jedná sa o boj prevažne vnútri štátu, (občiansky konflikt) ktorý vedie skupina obyvateľstva prevažne deštrukčnou činnosťou. Dodržiava určitý výber nátlakových prostriedkov podľa pravidiel vojenskej dôležitosti. Doteraz nieje presne jasné, podľa akých kritérií by sa mal presne odlišovať terorizmus od partizánskej vojny. Veľa zrejme závisí od uznania týchto ozbrojených síl za partizánske skupiny v diplomatickej rovine inými štátmi, alebo aj vládou. Najpravdepodobnejším kritériom rozdielu sa asi môže stať článok Haagskej konvencie, ktoré platia aj pre rozlišovanie vojakov a ozbrojené milície. Tento článkom sa týka rozlišovania ozbrojených síl. Jedná sa v ňom najmä o štatút vojnového zajatca, a určenie, komu bude prípadne tento štatút udelený. Ak chcú byť definovaní ako ozbrojené sily s nárokom na tento štatút, musia spĺňať tieto podmienky:

1. vedie ich niekto, kto je zodpovedný za svojich podriadených
2. Majú stále označenie, ktoré je z diaľky viditeľné
3. Nosia otvorene zbrane
4. vo svojej činnosti dodržiavajú vojnové zákony a obyčaje, čiže bojujú vojenskými prostriedkami a nie teroristickými, a podľa tých istých kritérií si aj vyberajú ciele útokov. Ich cieľmi by sa nemali stávať civilisti, ani civilný majetok.

Pre tento spôsob boja, najmä v súčasnosti, kvôli stále sofistikovanejším bojovým prostriedkom, je pre partizánske oddiely veľmi dôležitá aj podpora vonkajšia či vnútorná. Vnútornou sa rozumie podpora od vlastného obyvateľstva, ako napr. počas druhej svetovej vojny. Po ústupe Američanov z Filipín poveril generál MacArthur generála B. G. Chynowetha kontrolou vojenských jednotiek na menších ostrovoch. Jeho jednotky však boli zatlačené do hôr, ale pokračovali v boji gerilovým spôsobom. Podporu im poskytovali aj zvyšky filipínskej armády a miestne obyvateľstvo až do konca vojny.

Vonkajšou podporou sa rozumie politická alebo materiálna od iných štátov, zúčastnených či nezúčastnených v konflikte. Výrazný bol v minulosti vplyv USA a ZSSR. Tento vplyv proti sebe stojacich veľmocí sa prejavoval v podpore rôznych strán počas občianskych konfliktov, ako už bolo spomenuté v kapitole o občianskych konfliktoch. Ako príklad uvediem partizánske boje v grécku v rokoch 1945 - 1949. Komunistické sily, podporované Juhosláviou, Albánskom a Bulharskom, sa pokúšali zvrhnúť vládu podporovanú Veľkou Britániou. Briti sa však stiahli kvôli zhoršenej hospodárskej situácii. Na základe Trumanovej doktríny však prišla pomoc od USA. USA Gréckej vláde pomáhali zaistením hospodárskej pomoci, dodávkami zbraní a vojenských špecialistov US armády. Grécka armáda získala prevahu a ovládla prakticky celé územie Grécka, okrem pohraničných oblastí na severe.