3. 1. 2. Zastrašovanie silou

Zastrašovanie silou je široký pojem. Ako morálny nátlak je samozrejme neprípustný. Obdobie studenej vojny mnohí prirovnávali k stave „nievojna“ čo sa aj prejavuje v názve. „Mier však nespočíva iba v tom, že nieje vojna, ani sa neobmedzuje iba na zabezpečenie rovnováhy medzi nepriateľskými silami.“ To sa javí ako paradoxný spôsob odradenia prípadných protivníkov od vojny. Proti tomuto treba mať vážne morálne výhrady. Jadrové zbrane nielen nezabezpečujú mier a neodstraňujú príčiny vojny, ale zvyšujú i možnosti zhoršenia jej následkov. Počas studenej vojny sa hrozba jadrového útoku a protiútoku stala prostriedkom na udržanie mieru. Otázka, ktorá tu vyvstáva znie, či „je morálne urobiť z miest potencionálnych rukojemníkov, ak sa dá konať aj inak.“

Neustálym zdokonaľovaním výzbroje sa stále viac zväčšujú hrôzy vojny. Možnosť použitia zbraní hromadného ničenia nás núti posudzovať každú vojnu aj v tomto svete, a preto totálnu vojnu Cirkev odsudzuje. Cirkev vyzýva politikov a zodpovedných predstavených štátov, aby mali pred očami zodpovednosť pred Bohom a ľuďmi. Hrozba použitia jadrových zbraní je nebezpečenstvom aj preto, lebo vojna sa môže skončiť bez víťazstva, hromadnou samovraždou ľudstva. „Každá vojnová akcia, ktorá bez rozdielu smeruje k zničeniu celých miest alebo rozsiahlych krajov s ich obyvateľmi, je zločinom proti Bohu i proti samému človeku, ktorý treba rázne a bez váhania odsúdiť. Riziko modernej vojny je v tom, že držiteľom moderných technických zbraní, najmä atómových, biologických alebo chemických, poskytuje príležitosť dopustiť sa takýchto zločinov.“ „Katolícki biskupi USA uverejnili pastiersky list, v ktorom odsúdili akékoľvek použitie jadrových zbraní ako nemorálne, bez ohľadu na okolnosti, a rovnako aj ich plánované alebo preventívne použitie, čím vyjadrili nesúhlas so zastrašovaním hrozbou použitia jadrových zbraní.“
„Francúzski biskupi 23. 10. 1983 vo svojom stanovisku, líšiacom sa od stanoviska amerických biskupov, vydali pastiersky list na obhajobu jadrovej ochrany v súlade s povojnovou doktrínou katolíckej Cirkvi. Odmietali pacifizmus a tvrdili, že argumentácia pre mier za každú cenu by viedla do situácie, kedy by západ nemal vlastné obrané prostriedky, a ktorá by zvyšovala jeho možnosť napadnutia.“ „Nemeckí biskupi (18. 4. 1983) vydávajú pastiersky list o vojne a mieri, ktorý jednoznačne schválil jadrovú obranu ako potrebný, ale poľutovaniahodný prostriedok na udržanie mieru.“ Hromadenie zbraní hromadného ničenia, a nielen nich, je samozrejme ekonomicky veľmi náročné. Odčerpáva prostriedky použiteľné na zmierenie biedy vo svete, ktorá je príčinou mnohých konfliktov. „Preteky v zbrojení sú nebezpečnou pliagou ľudstva, a neznesiteľnou urážkou chudobných. Ak sa v nich bude pokračovať, treba sa naozaj báť, aby raz nespôsobili všetky tie ničivé pohromy, ktorých nástroje sa už hotovia.“


3. 2. Obranná vojna

Ak sa hovorí o spravodlivej vojne, dá sa pod takou rozumieť iba „obranná vojna proti nespravodlivému útočníkovi,... lebo vojna prináša tak veľké zlá, že žiadne dobro z nej plynúce ju nemôže ospravedlniť.“ „Dokiaľ bude jestvovať nebezpečenstvo vojny, a nebude naporúdzi kompetentná medzinárodná autorita, disponujúca náležitou mocou, dotiaľ nemožno národom uprieť právo na spravodlivú obranu, ak sa vyčerpali všetky možnosti zmierlivého pokonania.“ O pojme oprávnenej obrany Katechizmus Katolíckej Cirkvi hovorí ako o činnosti s dvojitým efektom. „Jedným z efektov je zachovanie vlastného života, druhým je zabitie útočníka.“ Jedná sa skôr o činnosť jednotlivca, ale táto definícia sa dá sa aplikovať i do vzťahov medzi štátmi. Takto sa dá ospravedlniť prakticky iba obranná vojna - „ak sme ju nevyvolali, a ak je nevyhnutná na obranu krajiny, ak v nej nejde o potrestanie, pomstu alebo represálie. Jediný jasný princíp, v ktorom Cirkev v tejto záležitosti nikdy neváhala použiť znie: jedine obranná vojna je „spravodlivá“ vojna. Každý národ má právo na obranu.“ Človek má právo na svoju vlasť, a nesmie jej byť zbytočne pozbavený. Ak sa krajina už nachádza vo vojnovom stave, „dôsledne treba vziať do úvahy podmienky oprávnenej obrany vojenskou silou. Takéto rozhodnutie podlieha prísnym podmienkam morálnej oprávnenosti. Vyžaduje sa, a to súčasne: