A práve zmysel je tá vlastnosť, ktorá mení akustickú výpoveď na illokučný rečový akt. Ak má byť výpoveď illokučným aktom je ďalej nevyhnutné, aby bola urobená s určitým zámerom (úmyslom). Zámernosť potrebujeme, aby slová mohli niesť zmysel. Ak sú slová vyslovené zámerne, prenášame do nich zamýšľaný zmysel. Zmysel slov je to, prečo ich vyslovíme, čo majú spôsobiť (vypovedať). A zmysel je potrebný, aby slová mali vzťah k realite. V každej vete možno potom rozpoznať dva zymsly (výzanmy) tejto vety: a.) Význam slov vety. Tento druh významu je záležitosťou jazykových konvencií. b.) Význam hovoriaceho, teda význam, ktorý do vety vkladá hovoriaci. Tento závisí, v medziach určitých obmedzení, úplne od úmyslu hovoriaceho. Význam hovoriaceho je menej obmedzený a je nadradený významu slov vety. Zmysel (význam) je forma drrivovanej intencionality (zámernosti). Hovoriaci vkladá do svojich myšlienok určitý zámer, ktorý potom prenáša na slová (vety, znaky, symboly). Tieto teda nemajú len klonvenčný ligvistický význam, ale možno ich použiť aj pre prezentovanie významu hovoriaceho.
Rečový akt by sme teda mohli inými slovami redefinovať ako pripísanie (privlastnenie) zámernosti (intencionality) na slová a symboly hovoriacim. Ako sa to deje? Spomínaná intencionalita závisí od podmienok uspokojenia. Aby sme sa pokúsili niečo vypovedať, musí nám to priniesť nejaké uspokojenie, inak naše myšlienky nevyjadríme. Keď hovoriaci hovorí, prevádza úmyselný akt. Produkcia zmyslu je je časťou podmienok uspokojenia jeho úmyslu urobiť výrok, čím vzniká zmysluplná výpoveď. Hovoriaci ukladá podmienky uspokojenia na znaky a symboly, ktoré sú sami podmienkami uspokojenia (bez vzukov a znakov by nemohol uspokojiť svoj zámer urobiť výpoveď). Vyrieknutím zmysluplnej výpovede teda hovoriaci ukladá podmienky uspokojenia (zmysluplnosť výroku) na podmienky uspokojenia (zvuky a znaky). Demonštujme to na príklade, ktorý používa sám Searle. Niekto vysloví vetu „Prší.“ Môže mať pri tom viac úmyslov. Ak mal „úmysel vypovedania“ (urobiť nejakú výpoveď), samo vyrieknutie je podmienkou uspokojenia. Avšak sama táto výpoveď si ďalej žiada „byť uspokojená.“ V našom prípade je podmienkou uspokojenia výpovede podmienka pravdivosti (len ak skutočne prší bude výpoveď uspokojená). Toto je prípad, kedy sa jedná o úmysel vypovedať niečo o realite. Teda hovorenie sa može diať pre: a.) samo hovorenie - v takom prípade je podmienkou uspokojenia úmyslu hovoriaceho vyslovenie výpovede.