b.) vyjadrenie významu – pre uspokojenie úmyslu hovoriaceho je potrebné k vypovedaniu pripísať výpovedi ďalšie podmienky uspokojenia (napr.: podmienku pravdivosti…). Vždy keď niečo hovoríme nie len pre zvuk, ale pre význam (úmysel významový), sme viazaný zodpovednosťou voči pravde.
Skôr ako pristúpime k vymedzeniu druhov illokučných rečových aktov položme si ešte jednu otázku. Čo je to úmysel komunikovať? Searle odpovedá: „Úmysel komunikovať je úmysel spôsobiť (vyvolať) v poslucháčovi poznanie môjho zmyslu tým, že mu ukážem môj zámer spôsobiť v ňom toto poznanie.“ Teda tým, že chceme komunikovať, chceme poslucháčovi odhaliť zmysel, ktorý vkladáme do výpovede.
Po podaní analýzy doteraz diskutovaných problémov, môžeme konečne prejsť k samotnému vymedzeniu druhov illokučných rečových aktov. Rozďeľujú sa na päť durhov.
1. Asertívny (tvrdiaci) illokučný akt. - uvádza poslucháča do pravdivosti tvrdenia. Je to vyrieknutie tvrdenia, reprezentujúceho stav udalostí vo svete. Na tento druh illokučného aktu sa odpovedá vierou a môže byť pravdivý alebo nepravdivý.
2. Direktívny (príkazový) illokučný akt - je pokus priviesť poslucháča k správaniu aké naznačuje vyrieknutý obsah direktívy. Odpovedá sa naň túžbou (chcem alebo nechcem poslúchnuť). Direktívne illokučné akty môžu byť, ako je zrejmé, poslúchnuté alebo neposlúchnuté.
3. Illokučný akt prísľubu (poverenia, úlohy) – je záväzok hovoriaceho vykonaťsled činností, ktorý je obsiahnutý vo vyrieknutom obsahu. Podmienkou úprimnosti takéhoto typu illokučného aktu je skutočný úmysel prísľub vykonať. Môže byť dodržaný alebo porušený (nesplnený).
4. Vyjadrujúci illokučný rečový akt – slúži na vyjadrenie podmienok úprimnosti rečového aktu. Patria sem ospravedlnenia, vďaky, gratulácie… Podmienka úprimnosti takéhoto druhu illokučnédo aktu závisí od jeho typu. Napr.: pri ospravedlnení je to prítomnosť skutočnej ľútosti nad tým, čo sa stalo.
5. Deklaračný illokučný akt – slúži na vytvorenie zmeny stavu vecí vo svete vyjadrením, že tento stav bol zmenený. Vytvára nejaký stav vecí tým, že tento stav prehlasuje za utvorený. Napr.: prehlásenie muža a ženy za manželov, sa nimi skutočne stávajú. Delkaračné illokučné akty sú skutočne jedinečné, pretože spôsobujú zmenu stavu vecí len tým, že boli úspešne vyrieknuté.
Toto sú základné druhy illokučných rečových aktov. Pre úplnosť je azda potrebné dodať, že existujú aj tzv. Nepriame rečové akty – ktoré sú vyjadrením jedného druhu illokučného rečového aktu nepriamo tým, že iný vypovieme priamo.