Situácia medziľudskej komunikácie u Bubera – sféra „medzi“

Pristavme sa ešte na chvíľu pri probléme komunikácie medzi ľuďmi. Aké podmienky musia byť splnené, aby naša komunikácia prebiehala vo sfére vzťahu Ja-Ty ani vo sfére Ja-Ono? Na túto otázku sa pokúsime odpovedať bližšou analýzou podmienok komunikácie medzi ľuďmi ako ju vidí Buber.
Základným faktom ľudskej existencie je fakt stretnutia človeka s človekom. Stretnutie dvoch ľudí a ich následná kominikácia prebieha v tzv. sfére „medzi“ (betwen). Ak chceme s niekým vstúpiť do komunikácie musíme nevyhnutne vstúpiť do tejto oblasti, ktorú Buber nazýva „medzi. Práve existencia tejto skutočnosti „medzi“ umožňuje vznik dialógu. Význam dialógu je vo vzájomnej výmene (vedomosti, pocity, zážitky, skúsenosti…).
V knihe Ja a Ty buber tvrdí: „Svet je pre človeka dvojaký…“ Tieto dva svety sú dve sféry (postoje k svetu), v ktorých sa môže človek v svojom živote pohybovať. Všetko čo človek robí potom nesie znak tejto duality. Aj do oblasti „medzi“ (keď chceme komunikovať) vstupujeme poznačení takouto dualitou. Je to dualita medzi „byť“ a „zdať sa“. Ak do kominikácie vstupujem v rámci postoja „byť“, som človekom esencie (esencia vypovedá aký som). Takýto postoj pri vstupe do komunikácie je nevyhnutnou podmienkou pre vyslovenie Ja-Ty, teda pre vstúpenie do vzťahu. Na druhého, s ktorým vstupujem do komunikácie, sa dívam ako na toho, komu sa dávam (odhaľujem sa mu taký, aký som – svoje bytie, svoju vlastnú osobnosť). Hľadím na druhého spontánne a bez afektov. Do komunikácie môžem vstupovať aj v rámci postoja „zdať sa“. Vtedy sa druhému ukazujem taký, aký si želám aby som bol, hoci takým nie som. Je pre mňa dôležité, čo si o mne druhý myslia. Moje správanie vedie k tomu, aby som ovplyvňoval, nie aby som sa durhému dával. Nemožno tvrdiť, že ak chceme pri komunikácii vstúpiť do skutočného vzťahu (Ja-Ty) musíme druhému odhaliť úplne všetko. Musíme mu však dať možnosť zahliadnuť (spoznať) aký skutočne som. To, čo pri komunikácii odhalím, musí byť skutočne časť môjho bytia.
Aby sme s niekým mohli skutočne vstúpiť do vzťahu, musi byť pri komunikácii splnené minimálne tieto podmienky:
- Ochota komuinikovať – je potrebná ochota komunikovať na báze Ja-Ty (ochota vstúpiť do vzťahu).
- Ochota počúvať a počuť – byť otvorený pre prijatie názoru druhého a v prípade potrby ochota poopraviť svoj názor, prípadne sa ho i úplne vzdať.
- Pravdivosť komunikácie – čo hovorím musí byť skutočná (pravdivá) reč.

Musí byť použitá so zámerom preniesť do slov, čo mám skutočne v mysli.
- Vnímanie druhého v celku a jednote – vnímať ho ako toho, s kým mám nadviazať vzťah.
- Prehliadnuť vzhľad – dôležité je bytie (osobnosť) človeka, nie jeho vzhľad.
Azda by sa dali nájsť ďalšie podmienky pre umožnenie vstupu človeka do vzťahu s iným človekom. Vymenované však pokladáme, na základe Buberovho skúmania komunikácie, za základné. Ak niektoá z nich nie je splnená sotva sa nám podari nadviazať pri komunikácii skutočný vzťah.
Z povedaného by niekto mohol vyvodiť, že v Buberovej koncepcii je miesto len pre akési neformálne, či dokonca poetické diskurzy. Toto by však bol veľmi nesprávny záver. Vezmie si napríklad podnikateľa. Aj tento pri komunikácii s obchodnými partnermi môže vstúpiť do vzťahu. Nesmie mu však ísť len o zisk, ale o poctivý zisk, pre získanie ktorého bude zohľadňovať aj záujmy ľudí, na ktorích „chce zarobiť.“ Musí chcieť aby tí, s ktorými jedná, boli aj touto ich vzájomnou profesionálnou interakciou obohatení. Toto musí chcieť nie kôli lepšiemu zárobku (ak sa budú príjemne cítiť, lepšie na nich zarobí), ale pretože na to ako ľudia (osoby) majú právo. Nesplní podnikateľ takýmto konaním vyžšie uvedené podmienky pre komunikáciu vo sfére Ja-Ty v rámci formálneho diskurzu?
Každý z nás vo už svojom živote určite zažil obe z dvoch možných situácií kominikácie. Na jednej strane sme mohli komunikovať s niekým, s kým sme si výborne rozumeli. Skôr ako bolo niečo vyslovené, čakali sme to a súhlasili s tým. Dokonca aj polemické dialógy, keď sme mali opačné mienky na daný problém, nás často veľmi obohatili. Mali sme z nich „dobrý pocit“. Toto bolo možné, nakoľko sme s partnerom v komunikácii vstúpili do vzťahu, vnímali sme ho ako Ty so všetkým , čo k tomu patrí. Na druhej strane sme možno komunikovali s niekým, s kým sme sa nijako nevedeli dohodnúť (porozumieť si), aj napriek tomu, že sme často tvrdili to isté, hoci možno inými slovami. Príčin môže byť viacero (predsudky, pýcha, hnev, nesympatickosť, vypočítavosť…). Podľa Buberovej koncepcie je zrejmé, že hlavnou príčinou bola neschopnosť, či neochota vstúpiť s druhým do vzťahu (odhaliť svoju osobnoť a nechať sa obohatiť osobnosťou to ho druhého). Takéto prekážky kominikácie je možné prekonať len jediným spôsobom – ochotou uznať hodnotu druhého, vstúpiť s ním do vzťahu a snažiť sa porozumieť si. .