Sloboda tlače je jedna z nevyhnutných podmienok plnenia základných spoločenských funkcií tlače a ostatných médií. Aby mohli novinári pravdivo informovať širokú verejnosť a vytvárať tak kontrolu a spätnú väzbu spoločenských procesov, je nevyhnutné, aby boli chránení pred deformujúcimi vplyvmi a nátlakom štátnej moci a politických či záujmových skupín. Iba vtedy, ak je zaručená beztrestnosť zverejnenia akejkoľvek pravdivej informácie (okrem tých, ktoré sú predmetom štátneho tajomstva), môžu médiá plniť funkciu „strážcu” demokracie. Sloboda tlače spolu so slobodou slova sú súčasťou základných ľudských práv a sú podmienkou normálneho fungovania demokratickej spoločnosti (sloboda tlače je teda jedným z pilierov demokracie). Medzinárodné zmluvy zakotvujúce slobodu tlače a slova:1.Európsky dohovor o ochrane ľudských práv – bol prijatý v roku 1950 na pôde Rady Európy.

V článku 10 garantuje slobodu prejavu. Zároveň vymedzuje dôvody prípustného obmedzenia slobody prejavu:•ochrana verejného záujmu – národná bezpečnosť, územná celistvosť, verejná bezpečnosť, ochrana verejného poriadku, predchádzanie zločinom, ochrana zdravia a morálky, ochrana autority a nestrannosti súdov•ochrana individuálnych záujmov – ochrana povesti alebo práv fyzických alebo právnických osôb, ochrana pred zverejnením informácií dôvernej povahy. 2.Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach – bol prijatý v roku 1966 na pôde OSN. V článku 19 stanovuje slobodu tlače a prejavu. Orgánom, ktorý kontroluje dodržiavanie ľudských práv, aj v tejto oblasti, je Výbor pre ľudské práva. 3.Prvý dodatok v Ústave USA – je najznámejšou normou garantujúcou ochranu pred zasahovaním do slobody prejavu a tlače. Sloboda tlače v SRSlovenská republika sa zaviazala dodržiavať oba predchádzajúce dokumenty a slobodu tlače u nás garantuje naviac aj Ústava SR, a to v článku 26. Taktiež zakazuje cenzúru a zároveň garantuje každému jednotlivcovi právo na slobodu prejavu. Sloboda tlače je v SR garantovaná i ďalšími právnymi normami, predovšetkým zákonom č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači.

Zákaz cenzúry bol zavedený do tlačového zákona v roku 1990. Nedemokratické politické systémy sa usilujú potláčať slobodu tlače, ktorá podkopáva autoritárske základy moci. Novinári, ale tiež televízni reportéri sú ostro prenasledovaní režimom, sú zastrašovaní, vystavovaní fyzickému nátlaku. V snahe ovládnuť médiá sa režim pokúša kontrolovať televízne vysielanie, sleduje aktivity tlačiarní a pod. Najvýznamnejším prostriedkom šírenia nezávislej žurnalistiky v nedemokratických štátoch je v súčasnosti internet, aj keď rastú snahy aj o jeho kontrolu. Rok 2005 bol pre novinárov najhorší za posledných 10 rokov (podľa správy nezávislej organizácie Reportéri bez hraníc). Za hlavných odporcov slobody slova boli označení títo predstavitelia: Vladimir Putin, Fidel Castro, Alexander Lukašenko, Mahmúd Ahmadínedžáb (prezident Iránu), Kim Čong II. (prezident KĽDR), Islam Karimov a Robert Mugabe (prezident Zimbabwe).

10 krajín s najväčšou cenzúrou: KĽDR, Barma, Turkménsko, Rovníková Guinea, Líbya, Eritrea, Kuba, Uzbekistan, Sýria, Bielorusko. Sloboda tlače je potláčaná aj v krajinách Blízkeho východu, najmä v Saudskej Arábii, Sýrii a Iraku. Nezávislé médiá tam majú problémy s fungovaním alebo vôbec nejestvujú. Krajinami s najväčšou slobodou tlače sú – Dánsko, Fínsko, Írsko, Island, Nórsko, Holandsko. Slovensko je na peknom siedmom mieste. ČR skončila na 20. priečke. USA sa vôbec nenachádzajú v prvej 20. ÚLOHA MEDIÁLNYCH RÁD V DEMOKRATICKOM POLITICKOM SYSTÉME

Mediálne rady – súhrnné označenie štátnych orgánov, ktoré sú zriaďované na reguláciu a kontrolu masových médií, predovšetkým rozhlasu a televízie, dozerajú na dodržiavanie zákonov v tejto oblasti. Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie uplatňuje postihy za zneužitie slobody prejavu:
• za nepravdivé a diskriminujúce programy
• za programy ohrozujúce citový vývoj detí a mladistvých (erotické programy pred 22. hodinou a násilie)
• programy znevažujúce národnostné, sexuálne alebo náboženské skupiny alebo menšiny
• programy, ktoré porušujú zásady plurality informácií v spravodajských reláciáchRada pre vysielanie a retransmisiu rozhoduje o prideľovaní licencií na vysielanie, o odoberaní licencií v prípade hrubého porušenia zákona, spracúva štatistiky o odvysielanom programe a pod. Rada sa zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky.