História a súčasnosť sociológie

Sociológia ako veda o spoločnosti vznikla v prvej polovici 19. storočia. Za jej zakladateľa sa všeobecne považuje francúzsky filozof Auguste Comte usiloval sa vytvoriť takú vedu o spoločnosti, ktorá by bola schopná odhaliť zákony spoločenského života a tak by reformovala spoločnosť. Dal jej názov Sociológia. Budoval ju ako pozitívnu vedu to znamená, že by mala obsahovať také tvrdenia, ktoré môžu potvrdiť, alebo odmietnuť na základe faktov teda výsledkov pozorovania, experimentu, porovnávania, atď. Požadoval, aby sa jednotlivé javy neskúmali jednotlivo, ale celostne.

V súčasnosti existuje viacero sociologických teórií. Kultúra -je to všetko čím sa človek odlišuje od zvierat. Je to špecificky ľudský spôsob organizácie, uskutočňovania a rozvoja činnosti.. Nachádza sa v materiálnych a nemateriálnych výsledkoch ľudskej činnosti. Kultúra je kolektívny ľudský produkt, delí sa na materiálnu (predmety zhotovené ľudskou činnosťou) a duchovnú (hodnoty, normy, symboly, ideológia, systematizácia názorov).

Kultúrou môžeme chápať a skúmať:
1.univerzálny ľudský jav – vlastný celému ľudstvu, civilizácii
2.konkrétnu kultúru – vyhotovený určitou spoločenskou skupinou – socio-kultúrnym systémom – každý sociokultúrny systém zahrňuje:a)dominantnú kultúru – hlavnú, podieľajú sa na nej všetky sociálne skupiny. b)Subkultúrnu – neškodí, čínska štvrť c)Kontrakultúrnu – škodí, podsvetie, mafia, sekty d)Elitnú kultúru – umeleckúe)Ľudovú kultúru – folklór f)Masová kultúra – výtvor 20. storočia, súvisiaca s rozvojom priemyslu, výroby, rozhlas, TV, internet Rodina - sociálna skupina zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu v jednej domácnosti, ktorí sú spojené manželskými, putovnými alebo adoptívnymi väzbami.

Hlavné úlohy rodiny:
1. reguluje sexuálne správanie ľudí
2. zabezpečuje reprodukciu spoločnosti
3. zabezpečuje socializáciu svojich členov
4. poskytuje svojim člnom starostlivosť, ochranu a citovú oporu – zázemie je podstatné poskytnúť deťom, ale aj dospelým, v chorobe a starobe.
5. sprostredkúva sociálne zaradenie svojich členov do spoločnosti.
6. je pomocnou ekonomickou jednotkou spoločnosti – uskutočňuje sa tu deľba práce, hospodárska spolupráca.

Typy rodiny: 1.podľa formy usporiadania rodiny rozlišujeme:
A) základnú rodinu – rodinné vzťahy sú založené na vzťahoch a ich potomkoch. Pokrvný príbuzný sú druhoradý. Tento typ rodiny je typický pre vyspelé štáty.
B) rozšírená rodiny – základ rodinných vzťahov tvoria potomkovia príbuzných (po otcovej, matkinej strane). Manželia sú druhoradý.

2. podľa autority: A) Patriarchálna rodina – moc má v rukách muž
B) matriarchálna rodina – moc má v rukách žena
C) Egalitárna rodina – moc je rovnomerne rozdelená medzi muža a ženu

3. podľa usporiadania vzťahov
A) Monogamia – je to manželstvo jedného muža a jednej ženy
B)Polygamia – je manželstvo jednej osoby s niekoľkými osobami
C) Skupinové manželstvo – manželstvo niekoľkých mužov s niekoľkými ženami Životný cyklus rodiny Výber manželského partnera – uskutočňuje sa buď na základe dohody budúcich manželov alebo ich rodičov. Uzavretie manželstva – vznik rodiny – je často aktom uznania spoločenskej zrelosti partnerov, priznaním schopnosti prevziať na seba záväzky a zodpovednosť. Je spojením s náboženskými, spoločenskými alebo štátnymi obradmi.

Obdobie trvania manželstva a rodiny – delí na 3 fázy:
1.obdobie trvania manželstva pred narodením detí – budovanie domácnosti
2.obdobie výchovy detí – 1. problémy a krízy
3.obdobie po odchode detí Manželstvo zaniká – rozvodom alebo smrťou jedného z manželov, následkom často zaniká aj rodina. Komunita -je to skupina ľudí žijúcich a spolupracujúcich na ohraničenom zemí, ktorí tvorí základ, kde môžu uskutočňovať svoje každodenné životné činnosti a kde sa odohráva najväčšia časť ich života. -Pre komunitu je charakteristická sociálna inštitúcia susedstva. Existujú rôzne druhy komunít. Medzi základné druhy však patria mestské a vidiecke komunity čiže mestá a dediny. Mesto – môžeme sociologicky charakterizovať ako typ komunity s rozvinutou deľbou práce, väčším počtom a veľkou hustotou osídlenia členov, ktorí sú sociálne veľmi rôznorodí a zväčša sa nezaoberajú poľnohospodárstvom.

Mesto charakterizuje prevaha neosobných vzťahov a interakcií ľudí, veľké množstvo špeciálnych sociálnych rolí a prevahu aj morálnej a sociálnej kontroly nad neformálnou. Dedina – sociologicky ju charakterizujeme ako z mnohých stránok opačný typ komunity: má menší počet s nižšou hustotou zaľudnenia, členovia sú sociálne rovnorodý, viac osôb sa zaoberá poľnohospodárstvom prevládajú v nej osobné sociálne vzťahy a interakcie a neformálna sociálna kontrola.Na základe rozlišovania tradičnej modernej spoločnosti hovoríme o komunitách tradičnej a formálnej modernej spoločnosti. Urbanizácia – je to proces, v ktorom dochádza k rastu počtu obyvateľstva žijúceho v mestách vzhľadom na celkový počet obyvateľstva a v súvislosti s tým k zvyšovaniu počtu ľudí žijúcich tzv. mestských spôsoboch života. Urbanizácia sa uskutočnila v dvoch historických fázach – v tradičnej a v modernej spoločnosti.

Mám množstvo sociálnych a ekologických následkov. Náboženské spoločenstvo Náboženstvo – je systéme názorov založený na viere, ktorými ľudia vysvetľujú to, čo pokladajú za nadprirodzené, posvätné, a súbor praktík, ktorými na to reagujú. Základnými prvkami náboženstva sú náboženská viera, náboženské symboly, náboženské praktiky, spoločenstvá veriacich, náboženské skúsenosti a náboženské morálne doktríny. Za základné druhy náboženskej viery pokladáme: mágiu, animizmus a teizmus. Mágia – je viera v čarodejnú moc, ktorá je pomocou čarov schopná meniť svet.Animizmus – je viera v životnú silu alebo v dušu, ktorú má každá – živa i neživá – vec v prírode (skala, rieka).Teizmus – je viera v boha alebo viacerých bohov, vier v nadprirodzenú bytosti vládnuce nad svetom. Náboženstvo plní funkcie vo vzťahu k jednotlivcovi (dáva zmysel jeho životu) i sociálne funkcie – upevňujú sociálnu integráciu, môže byť však aj činiteľom spoločenských zmien. Sociológovia rozlišujú ti druhy súčasných náboženských organizácií – cirkvi, sekty a kulty. Cirkvi – sú spravidla veľké, početné organizácie veriacich, ktorí sa stávajú ich členmi automaticky, svojím narodením a následným prijatím medzi členov. Sekty – sú menšie organizácie veriacich usilujúcich sa dosiahnúť náboženskú dokonalosť, ktoré vznikli rozkolom v niektorej cirkvi a odštiepením časti jej členov.