Skupina rebelov v Demokratickej republike Kongo odviedla Natáliu, keď mala 12 rokov. „Jedného dňa rebeli napadli dedinu, v ktorej som žila. Schovala som sa a pozorovala som, ako zabili mojich príbuzných a znásilnili moju matku a moje sestry. Myslela som si, že keď vstúpim do ich armády, budem v bezpečí. V armáde ma učili používať zbraň a vykonávala som strážnu službu. Bola som často bitá a znásilňovaná ostatnými vojakmi. Jedného dňa veliteľ chcel, aby som sa stala jeho ženou, a tak som sa pokúsila utiecť. Chytili ma, bičovali ma a znásilňovali ma každú noc po mnoho dní. Keď som mala ešte len 14 rokov, narodilo sa mi dieťa. Ani neviem, kto je jeho otcom. Opäť som utiekla, ale nemám kde ísť a nemám potravu pre dieťa. Bojím sa ísť domov." Keď niečo takéto počujeme, tak máme pocit, akoby to ani nepatrilo do našej doby. Žijeme si v našom svete a pri množstvách našich vlastných problémoch si takéto „problémy tretieho sveta“(ako si ich v podvedomí nazývame) ani neuvedomujeme. Ale sú tieto problémy naozaj také vzdialené?

Zneužívanie detí je v skutočnosti veľmi aktuálny problém, ktorý takto definovala Zdravotná komisia Rady Európy: „ Sexuálne zneužívanie detí je nepatričné vystavenie dieťaťa sexuálnemu kontaktu, činnosti alebo správaniu “. Áno, hovoria síce o sexuálnom zneužívaní, ale práve to koniec- koncov predstavuje väčšinu prípadov zneužívania detí. Na Slovensku sa v minulosti tejto problematike nevenovala dostatočná pozornosť, a preto sú dnes policajné štatistiky o to zarážajúcejšie. Hovoria až o 500 zneužívaných deťoch ročne. A prečo sú vlastne deti nútené prežívať takýto akt násilia, zvyčajne spôsobujúci ťažkú psychickú traumu? V rodinách z tretieho sveta sa to ešte ako- tak dá pochopiť. Rodičia chcú pre svoje deti to najlepšie, a preto v domnienke, že bude mať dieťa lepšiu budúcnosť, ak si efektívne privyrobí už v detstve, dávajú svoje deti ľuďom, ktorí chodia po dedinách a sľubujú rýchlo zarobené peniaze. Títo ľudia sa žiaľ veľmi často pohybujú v oblasti čierneho trhu, a tak tieto deti často končia tak, ako Natália z Konga, zneužívané a využívané na otrockú prácu. Preto je veľmi dôležité, aby organizácie varovali pred takýmito indivíduami. Príčinou zneužívania detí v modernom svete je podľa mňa často zlyhanie rodičovského faktoru. Rodičia sa často nevedomky dopúšťajú zneužívania svojho dieťaťa. Ďalším článkom v zneužívaní detí bývajú ľudia, ktorí cítia akúsi nadradenosť nad mladšou osobou, a tak sa dopúšťajú zneužívania vo forme rôznych príkazov od „Podaj mi to!“ cez „Zapni telku!“ až po slovné útoky na dieťa, ktoré môžu dieťaťu psychicky ubližovať, ako napríklad „Vypadni, krpec!“ a pod.

Žiaľ, toto je ešte celkom v pohode, v porovnaní s detskou skúsenosťou s pedofílnymi indivíduami, ktoré niekedy dieťa nevidí v zlom svetle, lebo ho na to nikto neupozornil a myslí si, že je to v poriadku, a tak o tom niekedy doma ani nepovie. Keď si ale dieťa v neskoršom veku uvedomí, že bolo sexuálne zneužívané, často to vedie k narušeniu psychiky dieťaťa. Preto by mali byť rodičia obzvlášť opatrní a mali by včas varovať svoje dieťa pred takýmito skúsenosťami.Nevedomému zneužívaniu teda môžu dospelí predísť, ak nájdu rovnováhu medzi odmietaním dieťaťa a nevhodnou prílišnou pozornosťou. Dôležité je tiež uvedomovať si, že dieťa je rovnocenné a posledným aspektom je venovanie pozornosti tomu, keď sa dieťa chová zvláštne a svojím správaním upozorňuje, že niečo nie je v poriadku. Zároveň treba podporovať projekty, ako je napríklad Daphne, ktoré sa pokúšajú vytvoriť celoeurópske číslo pre zneužívaných 116 a prostredníctvom svojich psychológov sa snažia podávať psychickú pomoc postihnutým. Ďakujem za pozornosť.