Vzdelávanie rómov na Slovensku

1 Úvod
Rómske dieťa, tak ako aj každé dieťa kdekoľvek na svete potrebuje cítiť, že je v rodine prijímané a milované. Z histórie Rómov je známe, že tradičná rómska rodina prijímala dieťa ako dar, bolo pre rodičov požehnaním a žena, ktorá nemala viac detí, bola rómskou komunitou považovaná za menejcennú. Pre zdravý vývin dieťaťa je však dôležitá aj možnosť jeho presadenia sa v rodine, získanie záujmu zo strany rodičov a súrodencov, možnosť rozhodovať a niesť zodpovednosť za svoje správanie, schopnosť ovládať a regulovať svoje potreby a žiadosti. Dieťa vyžaduje pozornosť, ktorá mu dáva pocit výnimočnosti. Zároveň sa potrebuje však primerane socializovať so spoločnosti, v ktorej žije jeho komunita a osvojiť si kultúrne vzorce, ktoré v nej fungujú.Jednou z mnohých tém, ktoré rezonujú nie len v našej spoločnosti je problematika Rómov. Je to problém slovenský i celosvetový, no najmä európsky. I v zahraničí hľadajú cesty prístupu k tomuto etniku. Jednou z najdôležitejších oblastí, ktorá si zasluhuje pozornosť je výchova a vzdelávanie Rómov. Dôležitá je preto, lebo edukácia je podmienkou rozvoja každého ľudského spoločenstva, ale aj nevyhnutnou potrebou osobnostného rastu človeka pripravujúceho sa na svoj vlastný život a na začlenenie sa do spoločnosti. O to viac to platí pre Rómov, lebo väčšina z nich význam vzdelania pre svoj život podceňuje. Neuvedomuje si, že výchova a vzdelávanie je jedinou cestou, ako sa dostať nielen z materiálneho, ale aj duchovného nedostatku.

2 Prečo sa zaoberám touto problematikou ja?
Každý, kto sa zaoberá otázkami riešenia rómskej problematiky tvrdí, že jedným zo základných a najefektívnejších riešení sociálnych problémov, ale aj všeobecne problémov s Rómami je ich vzdelávanie. Je to proklamácia založená na tušení, možno presvedčení. Možno je to len nádej v neistote, viera v niečo, čo by malo byť a čo by sa malo stať, je to možno aj obrana proti beznádeji, proti zdanlivej neriešiteľnosti tohoto problému…Vynára sa však otázka, ktorá by sa mala položiť ako prvá. Existuje vôbec rómsky problém? Alebo problém Rómov? Z pohľadu koho? Nie je náhodou rómsky problém problém chudoby, problém minorít, problém súžitia iných kultúr s majoritnou kultúrou? Reflektujú Rómovia svoj problém ako problém? Alebo ich problém vidí, cíti a komunikuje či zveličuje len majoritná pospolitosť…?

3 Základná hypotéza
Sme presvedčený, že zlepšenie edukácie, jej modernizácia vrátane lepšej, špecifickejšej prípravy učiteľov, zlepšenia podmienok edukácie a zlepšenia suportívnych služieb môžu významne pomôcť riešiť „rómsku otázku“, a to v širšom kontexte riešenia zlepšenia vzdelávania detí zo znevýhodneného prostredia, ale aj vzdelávania všeobecne.

4 Základné otázky a odpovede
4.1 Je vôbec problém Rómov skutočne problém Rómov?Postup od problému a pseudoproblému k „neproblému“. Tento predpoklad zvýrazňuje skutočnosť, že vedeckými metódami nie je dokázané, čím a ako sa líšia rómske deti od detí sociálne, intelektovo, kultúrne, ekonomicky a jazykovo znevýhodnených nerómskych detí. Možno predpokladať, že ich tmavá pleť, ktorá je jediným evidentným znakom ich etnika či národnosti, aj to nie vždy jasne čitateľným, je zvláštnosťou, ktorá vo svojej podstate je identická so žltou, čiernou či červenou pokožkou. Ich mentálna subnorma (len u časti) je rovnakou subnormou ako u časti majoritnej spoločnosti u nás alebo iných rás či etník vo svete. Ich ekonomická zaostalosť (len u časti) je rovnaká ako zaostalosť či chudoba ostatnej nerómskej populácie. Ich jazykový handicap je rovnaký alebo prinajmenšom hodne podobný jazykovému handicapu Afganca, Kosovana či Inda v inej než jeho populácií. Vytrhnutie a zveličenie jedného znevýhodneného znaku je pseudoproblém, s ktorým radi pracujú demagógovia, politici a rasisti. „Neproblémom“ je, keď Rómov berieme tak ako ostatných členov ľudskej komunity so svojimi rodovými, etnickými či národnými a jazykovými špecifikami a problém sa potom stáva problémom multikultúrnej koexistencie nielen rozličných rás a etník, ale ľudí na našej planéte všeobecne. Vtedy sa z problému stáva otázka multikultúrnej výchovy a vzdelávania.Odborným problémom je exaktnejšími metódami dokázať, čo a do akej miery tvorí špecifikum rómskej jedinečnosti.

4.2 Aké sú špecifiká Rómov (ak vôbec sú)?
Existujú špecifiká Rómov? Akej sú povahy? Každý na prvý pohľad spozná sfarbenie pokožky, môže poznať zvláštny jazyk. Ale ostatné tzv. špecifiká, akými sú chudoba, bývanie na okraji miest či predsudky (pseudoproblémy) o tom, že sú lenivejší, viac kradnú, sú neprispôsobivejší, menej si vážia vzdelanie a podobne, môžu byť len nedokázanými rasovými predsudkami, ktoré vytvára dominantná kultúra smerom k Rómom, a tieto predsudky môžu mať rozličnú kauzalitu. V našej práci sa chceme exaktnejšie pozrieť najmä na rozdiel v psychike rómskych detí, lebo od nich by sa mohli odvodiť nielen metódy a prístupy ich vzdelaniu, ale aj odpovede na pravdivosť alebo nepravdivosť predsudkov, ktoré si tvorí majoritná spoločnosť. Veríme, že sa nám podarí identifikovať, či rozdiely v psychike rómskych detí v porovnaní s nerómskymi skutočne existujú.

4.3 Ak existujú špecifiká Rómov, aký to má dosah na pedagogickú teóriu a prax?
Aký dosah majú odpovede na horeuvedené hypotézy na pedagogickú prax? Predpokladáme, že pedagogika musí rešpektovať individuálne zvláštnosti bez rozdielu, či ide o rómske dieťa, alebo nadané dieťa, alebo nerómske dieťa, alebo dieťa z Afganistanu, či z USA. V praxi to znamená najskôr deti dobre poznať dobre špecificky diagnostikovať najmä ich možnosti, potencionality a až potom stanovovať individuálne a skupinové vzdelávacie a edukačné programy.V intenciách modernej pedagogiky zovšeobecňujeme, že individualizácia edukácie ej jednou z ciest, ako zefektívniť edukáciu, a to bez rozdielu, o aké deti ide.

4.4 Etnikum, národ, multikultúrnosť a koexistencia – kde a ako zaradiť v týchto kontextoch rómsku svojbytnosť a všeobecnosť?
Z pohľadu pedagogiky nie je podstatná otázka, či Rómovia sa považujú za etnikum alebo za národ. Je to skôr otázka ich identity a identifikácie a politická otázka. Pre pedagogiku vyslovujeme predpoklad, že ide o špecifickú kultúru a vzhľadom na to ich zaraďujeme do skupiny multikultúrnej výchovy. V tejto hypotéze ide o podstatné politické a sociálne riešenie tohoto problému.Súžitie kultúr, kde sa nestráca originalita implicitnej kultúry, identita a svojbytnosť, ale kde pribúda rozmer všesvetovosti, pohybu po svete, práce so svete a dorozumení sa s každým, nazývame koexistenciou kultúr.

4.5 Stačí vzdelanie na riešenie znevýhodnených ľudí alebo ide skôr o edukáciu a životné kompetencie ako všeobecnú životnú filozofiu aj pre ostatnú populáciu?Tradičná pedagogika povýšila vzdelávanie za základ školských systémov. Až posledné desaťročia ukázali, že vzdelávanie samo osebe bez intenzívnej a kvalitnej výchovy môže viesť k nespokojnosti ľudí, k apatii, korupcii, intolerancii, xenofóbii, násiliu, drogám, agresii, terorizmu. Príkladom toho, ako sa vzdelanie dá zneužiť na zlo, bol jedenásty september 2001 - nálety teroristov na USA. Preto sa intenzívne hovorí o tom, že vzdelávanie a výchovu treba zamerať na kľúčové kompetencie človeka – jednak schopnosť človeka použiť, prejaviť svoje schopnosti v praxi, jednak aby škola pripravila človeka na to, čo bude v živote najviac potrebovať a rozvinula tie kompetencie, ktoré bude využívať. Takouto kompetenciou je napríklad znalosť cudzích jazykov, schopnosť pracovať s informačno–komunikačnými technológiami, ale aj spôsobilosť pracovať v záťaži, vedieť riešiť konflikty, vedieť rokovať, byť asertívnym, ale aj empatickým, a najmä kreatívnym.Predpokladáme, že nestačí len vzdelanie a vzdelávanie rómskych detí, ale že musí ísť o komplexný proces celoživotnej edukácie zameranej na kľúčové, životné kompetencie človeka.

4.6 Ak zdôrazňujeme, že je potrebné zlepšiť vzdelávanie Rómov, aké sú najvhodnejšie postupy, metódy, obsahy, podmienky vzdelávania?
Aký majú byť učitelia rómskych detí?Vzhľadom na multikultúrnu výchovu rómskych detí je potrebné inovovať obsah, metódy, podmienky vzdelávania a výchovy a lepšie pripraviť, skvalitniť prípravu a celoživotné vzdelávanie rómskych učiteľov, vychovávateľov, asistentov. Vzdelávanie a výchova sa nedajú zlepšiť, pokiaľ to bude len záležitosťou ministerstva školstva a školstva ako takého. Osobitne to platí o zlepšení situácie rómskeho obyvateľstva. Prechodom moci na samosprávy otvára určité možnosti, podobne ako viaczdrojové, alebo najmä lepšie financovanie školstva. Prechod na samosprávy predpokladá aj zvýšenie participácie rómskeho obyvateľstva na spoločenskom živote, a najmä ich zúčastnenosti na výchove a vzdelávaní detí.

5 Rómske príslovia, poézia a próza
„Odadženo mardo, so achiľa a čoro,Oda mek goreder so hino korkoro.“- „Zle je tomu, kto je chudobný, ešte horšie tomu, kto je sám.“„Na čo sa to hráte?„Pro soste tumen khelen?Na čistých,pro žúžena cnostných, na vznešených, pro paťivale, pro rajikane,na múdrych,pro gaďaver,na Spasiteľov?pro Mesiášia?Úbohý človek.Čóro manuš.Zvonka si čistýAvral sľal žúžo,a zvnútra zapáchaš stuchlinou.“sem andral khandes.“POZNANIEVraveli, aby som išla cestou poznania.Že iba v ňom nájdem ten pravý zmyslel.A ja som šla.Hľadala som, chodila,študovala.A našla som iba to, že ten,kto viac vie,je nešťastnejší.DŽANIBENVakerenas, aj te džav dromeha džanibnaha.Hoj čak andre leste arakhavá odá čačipen.The me géľom.Odavas, phiravas,sikhľuvas.The arakhoľom čak odá, hojjov ko buter,džanel hino,jekh bibachtaleder.

6 Záver
Úsilie európskych Rómov zjednotiť početné rómske združenia a vytvoriť spoločnú medzinárodnú organizáciu vyvrcholilo v apríli 1971, keď sa delegáti zo štrnástich krajín stretli v Londýne na prvom Svetovom rómskom kongrese a založili Svetovú rómsku úniu. Dohodli sa, že v budúcnosti sa všetci budú označovať menom Rómovia, prijali program vzdelávania, vypracovania jednotnej gramatiky rómskeho jazyka, boja proti rasizmu. Dohodli sa aj na používaní vlastnej hymny a vlajky.