Napríklad konzervatívna Británia dohodu nepodpísala. A tak sa stalo, že 1.1.1999, keď začalo zavádzanie spoločnej meny EURO v 11 krajinách, všetky banky a hlavne Londýnska burza, ktorá je najväčšou burzou v Európe, pracovali na prepočtoch mien na EURO, ale Británia Euro používať v bežnom živote nebude.

Vzťah SR k EÚ

Z hľadiska historického vývoja bolo Slovensko v rámci Československa až do roku 1989 bolo členom integračného zoskupenia socialistických štátov nazývaného Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Až do tohto obdobia bolo vtedajšie EHS hlavným súperom RVHP a všetky jeho aktivity boli sledované z pohľadu ekonomickej hrozby na jednej strane a nutnosti určitej spolupráce na druhej strane.
Po roku 1989 sa zmenou politického režimu zmenil i postoj voči západnej Európe. Vzhľadom na vyspelosť jednotlivých členských štátov ES a zosilňovanie integrácie s cieľom odstrániť prekážky a vytvoriť Európu bez hraníc sa bývalé východoeurópske štáty začali zaujímať o pridruženie, resp. vstup do ES. Maďarsko, Česká republika i Poľsko boli prizvané na rozhovory o začlenení do EÚ v rámci tzv.prvej vlny. Slovensko sa žiaľ v dôsledku politiky predchádzajúcej vlády do tejto prvej skupiny nedostalo. Tým sme stratili príležitosť, ktorej získanie bude možné až na decembrovom stretnutí predstaviteľov EÚ. Aby sme však mohli byť preradení do prvej skupiny, musíme spĺňať politické, sociálne a hospodárske ukazovatele.

Predpokladaný vývoj SR vo vzťahu k EÚ

Voľbami roku 1998 sa Slovensko opäť začalo vracať do skupiny demokratických krajín. I keď sú tu určité nedostatky, z hľadiska politiky bola SR hodnotená na Viedenskom summite veľmi pozitívne. Zdá sa, že našou hlavnou úlohou je popri riešení sociálnych a menšinových problémov (problematika Rómskeho spoločenstva, dvojjazyčné vysvedčenia pre národnostné menšiny atď.), riešenie hospodárskych a ekologických problémov.
Nová vláda prebrala na seba neľahkú úlohu. Mnohé odvetvia národného hospodárstva sú vo veľmi neradostnom stave. Niet peňazí na zdravotníctvo, školstvo, kultúru atď.
Preto kabinet M. Dzurindu schválil Návrh zámerov na riešenie makroekonomickej nerovnováhy a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky tzv. balíček ekonomických opatrení (73). Balíček obsahuje stabilizačnú a rozvojovú časť. K stabilizačným opatreniam patrí úprava cien osobnej, železničnej a autobusovej dopravy, zemného plynu pre domácnosti a elektrickej energie pre podnikateľov a plánuje sa i úprava, t.j.