Vstup Slovenskej Republiky do Európskej Únie

Slovenská republika je pomerne malá krajina ležiaca v srdci Európy. Jej veľkosť a poloha do veľkej miery ovplyvňuje i jej postavenie v rámci svetového hospodárstva.
Aké je, alebo bude postavenie našej krajiny vo svete? Čo nás čaká a ako môžeme ovplyvniť budúcnosť? To sú hlavné otázky, na ktoré by som rád našiel odpovede. Veľa som rozmýšľal nad témou mojej práce, lebo viem, že menších i väčších problémov v oblasti spoločenského, hospodárskeho aj politického života je určite veľa. Pre tému vzťahu SR k EÚ ma viedlo niekoľko dôvodov.
Na jednej strane je to už spomínaná poloha a veľkosť krajiny, na druhej strane je to život okolitého sveta, ktorý neexistuje samostatne, ale do veľkej miery určuje aj vývoj v jednotlivých krajinách, teda i na Slovensku. Po zmene vlády vo voľbách v roku 1998 snaha SR o začlenenie do EÚ zosilnela. Takmer v každých novinách a časopisoch sa denne stretávame s informáciami o EÚ a o aktivitách Slovenska v smere zapojenia sa do týchto procesov. Veď od januára budúceho roku sa bude mena EURO využívať vo všetkých štátoch menovej únie. Čo to pre nás znamená? Na túto, ale i ďalšie otázky sa pokúsim odpovedať v nasledujúcej práci. Ako zdroj informácií som použil rôzne články z týždenníka Trend, Hospodárskych novín, Slovníka medzinárodných organizácii a INTERNETU.

Vznik EÚ, dôvody a ciele

Predchodcom EÚ bolo EHS (Európske hospodárske spoločenstvo), ktoré vzniklo na základe tzv. Rímskych zmlúv, podpísaných 25.3.1957, v platnosti od 1.1.1958. Vzniklo z historickej nevyhnutnosti ako tretie centrum hospodárskej sily. Bola to reakcia na existenciu dvoch silných hospodárskych centier, a to USA a Japonska. Neskôr (1967) sa EHS spojilo s ďalšími dvomi organizáciami (ESUO a Euratom) a vytvorilo Európske spoločenstvá (ES). Hlavným cieľom bolo vytvorenie spoločného trhu, ktorý vyhlasoval štyri slobody: pohyb tovaru, pracovných síl, služieb a kapitálu medzi členskými krajinami. Dôležitým dokumentom pre odstránenie rôznych prekážok sa stala "Biela kniha" a novo definovaným cieľom jednotný spoločný trh.
1.1.1993 dosiahli členské krajiny tento cieľ a vytvorili jednotný spoločný trh. l.11. l993 bola podpísaná dohoda o vytvorení Európskej únie (EÚ) s cieľom vytvorenia menovej únie, t.j. zavedenie jednotnej meny ako platobného prostriedku používaného v celom spoločenstve členských štátov, a tým aj zánik jednotlivých národných mien. Avšak kuriozitou je, že nie všetky členské krajiny (l5) pristúpili k tejto dohode.

Napríklad konzervatívna Británia dohodu nepodpísala. A tak sa stalo, že 1.1.1999, keď začalo zavádzanie spoločnej meny EURO v 11 krajinách, všetky banky a hlavne Londýnska burza, ktorá je najväčšou burzou v Európe, pracovali na prepočtoch mien na EURO, ale Británia Euro používať v bežnom živote nebude.

Vzťah SR k EÚ

Z hľadiska historického vývoja bolo Slovensko v rámci Československa až do roku 1989 bolo členom integračného zoskupenia socialistických štátov nazývaného Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP). Až do tohto obdobia bolo vtedajšie EHS hlavným súperom RVHP a všetky jeho aktivity boli sledované z pohľadu ekonomickej hrozby na jednej strane a nutnosti určitej spolupráce na druhej strane.
Po roku 1989 sa zmenou politického režimu zmenil i postoj voči západnej Európe. Vzhľadom na vyspelosť jednotlivých členských štátov ES a zosilňovanie integrácie s cieľom odstrániť prekážky a vytvoriť Európu bez hraníc sa bývalé východoeurópske štáty začali zaujímať o pridruženie, resp. vstup do ES. Maďarsko, Česká republika i Poľsko boli prizvané na rozhovory o začlenení do EÚ v rámci tzv.prvej vlny. Slovensko sa žiaľ v dôsledku politiky predchádzajúcej vlády do tejto prvej skupiny nedostalo. Tým sme stratili príležitosť, ktorej získanie bude možné až na decembrovom stretnutí predstaviteľov EÚ. Aby sme však mohli byť preradení do prvej skupiny, musíme spĺňať politické, sociálne a hospodárske ukazovatele.

Predpokladaný vývoj SR vo vzťahu k EÚ

Voľbami roku 1998 sa Slovensko opäť začalo vracať do skupiny demokratických krajín. I keď sú tu určité nedostatky, z hľadiska politiky bola SR hodnotená na Viedenskom summite veľmi pozitívne. Zdá sa, že našou hlavnou úlohou je popri riešení sociálnych a menšinových problémov (problematika Rómskeho spoločenstva, dvojjazyčné vysvedčenia pre národnostné menšiny atď.), riešenie hospodárskych a ekologických problémov.
Nová vláda prebrala na seba neľahkú úlohu. Mnohé odvetvia národného hospodárstva sú vo veľmi neradostnom stave. Niet peňazí na zdravotníctvo, školstvo, kultúru atď.
Preto kabinet M. Dzurindu schválil Návrh zámerov na riešenie makroekonomickej nerovnováhy a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky tzv. balíček ekonomických opatrení (73). Balíček obsahuje stabilizačnú a rozvojovú časť. K stabilizačným opatreniam patrí úprava cien osobnej, železničnej a autobusovej dopravy, zemného plynu pre domácnosti a elektrickej energie pre podnikateľov a plánuje sa i úprava, t.j.

zvýšenie cien elektrickej energie pre domácnosti.
K rozvojovým opatreniam by mal patriť program podpory vstupu priamych zahraničných investícií a riešenie platobnej neschopnosti podnikov. Vzhľadom k všeobecnosti týchto cieľov musia jednotliví členovia vlády vypracovať do 20.1.1999 projekt jednotlivých zámerov, t.j konkretizovať jednotlivé kroky.
Avšak nato, aby sa naše hospodárstvo začalo rozvíjať, je potrebné zmeniť výrobnú štruktúru, a tým zvýšiť konkurencieschopnosť slovenského priemyslu.
Jedinou cestou k zvýšeniu konkurencieschopnosti je zmena nevyhovujúcej výrobnej štruktúry a výraznejší rast kvality.

Podľa Analýzy konkurencieschopnosti odvetví priemyselnej výroby SR je perspektívny a konkurencieschopný automobilový priemysel a naň nadväzujúce skupiny výrobkov v strojárskom, elekrotechnickom a elektronickom priemysle.
V chemickom priemysle ide o rozvoj zložitej (sofistikovanej) produkcie hĺbkového spracovania ropy, rozvoj dusíkatej chémie, farmaceutických preparátov atď. To isté platí aj pre hutnícky a papierenský priemysel. Do problémov sa môžu dostať odbory ľahkého priemyslu ako odevný, sklársky, kožiarsky ako i drevospracujúci priemysel. Potravinársky priemysel musí riešiť nielen konkurencieschopnosť smerom na zahraničie, ale zabezpečovať aj zásobovanie kvalitnými výrobkami na domácom trhu. Na dosiahnutie týchto cieľov treba využiť jednak vlastné zdroje podnikov, ale aj prílev dlhodobého zahraničného kapitálu. Treba uplatniť aj nástroje na zmenu štruktúry v tých odvetviach priemyslu, kde je predpoklad rýchleho a vysokého zhodnotenia práce. Taktiež je treba podporiť proexportné snaženie tých odvetví, ktoré sú založené na domácich surovinách a prispievajú k zvyšovaniu hodnoty výrobku.