O občanovi, o moci a správe veci verejných
Moc.
Občan a moc – to je zaujímavá dvojica pojmov. Zaužívalo sa, že ich chápeme ako protikladné (bezbranný občan a zlá, silná moc). Akosi nám uniká, kde sa tá „zlá“ moc berie, kde pramení… Že jej nositeľom je tiež len človek a že moc má presne len toľko voľnosti, koľko jej občania poskytnú. Musíme však uznať, že to vôbec nie je také jednoduché.Lipnutie moci by sa určite zmiernilo, ak by jej nositeľ nemal z nej neprimerané výhody. Keby sa z glorifikovaného piedestálu dostala moc na úroveň verejnej služby - kam napokon patrí. Že túto zmenu neurobia tí, ktorých moc opája, je viac než jasné, z čoho môžeme pomerne jasne usúdiť, že ju musia urobiť tí ostatní – „bezmocní“ občania.
Rôzne samosprávy
Aj keď nám slovo samospráva možno pripadá jasné, predsa má viacero zaužívaných významov.V správe verejných vecí sa pod samosprávou spravidla rozumieme tzv. územná samospráva – spravovanie časti územia jeho obyvateľmi. Je bežné, že sa uvedený význam často zamieňa s miestnou samosprávou. Tá je tiež územnou samosprávou, ale súčastne platí, že sa týka len miestnej úrovne. Iným typom územnej samosprávy je regionálna samospráva alebo správa vyšších územných celkov.Skupiny vytvorené okolo spoločného záujmu si vytvárajú samosprávy, ktoré sa zvyknú podľa toho nazývať záujmové.Čo všetko sa vmestí pod pojem samosprávnosť? Sú to všetky veci, ktoré si ľudia usporadúvajú sami, bez vonkajších zásahov. Realizujú tak svoje dôležité ústavné slobody a práva – združovania, prejavu a pod. – a právo konať všetko, čo nie je zákonom zakázané.
Správa veci verejných
Protichodné tvrdenia:- Veci verejné by sa mali spravovať v celom štáte rovnako, a to dokáže zabezpečiť len štát.- Veci verejné by sa mali spravovať pod priamym dosahom občanov a to umožňuje len miestna samospráva.Pre každé z tvrdení by sa mohli nazbierať celý rad rôznych argumentov. Opäť raz platí, že pravda nie je ani vpravo, ani vľavo a optimum je v rovnováhe oboch prvkov. Časť verejných vecí musí spravovať štát – štátna správa, inú časť verejných potrieb treba spravovať tak, aby to zodpovedalo záujmom a potrebám miestnych občanov – miestna samospráva. A spolu tvoria verejnú správu.„štát spravuje z centra a v pevnom rámci, obce spravujú pod dosahom občanov a podľa voľnejších pravidiel“.Každý štát, v ktorom sa začína uplatňovať princíp samosprávy, stojí pred zaujímavým zadaním – odovzdať časť svojej pôsobnosti nadol, decentralizovať spravovanie časti verejných vecí. Problém je práve v tom „čo ešte áno, a čo už nie“.Sú niektoré veci, ktoré bez pochybností patria do pôsobnosti obce (verejné osvetlenie, údržba zelene, spravovanie cintorínov, …), na druhej strane veci, ktoré svojou povahou prináležia štátu (obrana, justícia, mena, …).Pochopiteľne, najhoršie je, keď sa to javí raz tak, raz onak.„to, čo vieme lepšie urobiť v obci, by sa nemalo riadiť z hlavného mesta“.
Zoznámte sa, prosím – toto je samospráva
Podoby samosprávy
(1) Je známe, že základom územnej samosprávy je obec, mesto.Do teraz som písal o variabilnosti obcí z vonkajšieho pohľadu, t.j. čím sa samosprávy jedna od druhej odlišujú. Platí, že každá samospráva je pozoruhodne „mnohostranná“.Pri pojme „obecná samospráva“ často považujeme za samosprávu už iba jej reprezentáciu, alebo najmä ju. Potom sa nám pojem obec zúži na poslancov v zastupiteľstve, starostu a úrad.Rozhodovanie je nepochybne dôležitá vec. Ale ľudia neprejavujú záujem, nechodia na zhromaždenia, nedávajú podnety a návrhy.Ak sme si pri rozhodovaní obce automaticky predstavili len rozhodovanie orgánov, nie je to úplné. Vypadli nám z obsahu pojmu obyvatelia, ktorý sú stavebným prvkom územnosprávneho celku.
(2) Pojem právnická osoba je pomerne rozšírený, ale často je nepresne chápaný. Právnická osoba by sa mohla volať aj „umelá“ alebo „ podľa práva vytvorená“.Pri fyzickej osobe je jasné o čo ide (je to človek, každá ľudská bytosť) a vieme aj ako sa „tvorí“.Pri právnických osobách je to zložitejšie. Niektoré právnické osoby vznikajú priamo zo zákona (obce), iné podľa (urobí sa nejaký zakladajúci právny úkon).
(3)Obec je veľmi zvláštna právnická osoba. Niektoré veci koná vybavená verejnou autoritou, ale v niektorých má rovnaké postavenie ako napríklad ktorákoľvek firma alebo fyzická osoba.Na jednej strane je „obyčajnou osobou“ na druhej často využíva svoju autoritu. V iných veciach aby „zatlačila“ na partnera – aj tam, kde sa ma správať rovnocenne.
(4)V dvoch prípadoch sa obec správa podobne ako štát: - keď vydáva svoje obecné „zákony“ (všeobecne záväzné nariadenia, VZN) a- keď starosta vydáva rozhodnutia v tzv. správnom konaní.VZN je naozaj obecným „zákonom“ v tom zmysle, že sa v ňom stanovujú pravidlá správania sa, ktoré budú na území obce platiť. Pretože ide o silný mocenský nástroj, zákon pomerne presne vymedzuje, ako sa také VZN prijíma a vydáva.Na opravu proti chybám sú k dispozícii pomerne silné nápravné mechanizmy:Od upozornenia prokurátora až po zrušenie VZN v Národnej rade SR, či zákonmi na Ústavnom súde SR.Druhý prípad je, keď starosta rozhoduje o správnom konaní – je zákonom stanovené, pomerne presná procedúra rozhodovania administratívnych vecí.Rozhodnutie starostu má podobné právne účinky ako rozsudok súdu.„v správe sa narába s mocou“.
(5)Skomplikovať možno všetko a dokáže to každý. O zjednodušovaní to neplatí.Ústava hovorí, že na obec možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Takto máme na miestnej úrovni vlastne trojakú správu verejných vecí.- Miestnu štátnu správu ( vykonávajú okresné úrady)- Miestnu samosprávu (vykonávajú obce)- Prenesený výkon štátnej správy (vykonávajú tiež obce)Štát teda prenáša niektoré veci na obce, ale nie do ich samosprávnej pôsobnosti. Hovorí sa tomu aj prenesený výkon štátnej správy alebo delegovaná štátna správa.„samospráva niekedy nie je samosprávou“
Rekapitulácia- obecná samospráva je v zásade rovnaká v mestách i v obciach- základom samosprávy je obec - ako celok združujúci osoby, ktoré bývajú na určitom území- obec je právnická osoba - niekedy ako každá iná, rovnoprávna s ostatnými právnickými a fyzickými osobami- inokedy obec vystupuje ako samostatná miestna mocenská inštitúcia (vydáva VZN) a niekedy môže rozhodovať o právach a povinnostiach právnických a fyzických osôb (v tzv. správnom konaní)- napokon obec plní úlohu vykonávateľa úloh miestnej štátnej správy.
