referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Tadeáš
Sobota, 25. júna 2022
Proces fiškálnej decentralizácie na Slovensku
Dátum pridania: 21.09.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tonok
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 296
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 19.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 31m 50s
Pomalé čítanie: 47m 45s
 
Naznačené nedostatky nových pravidiel rozpočtového hospodárenia územných samospráv zužujú flexibilitu finančného plánovania obcí, viazanosť značnej časti zdrojov bez možnosti efektívneho využívania v dohľadnej dobe, čím sa pre väčšie investície neakumulujú dostatočné zdroje. Nedostatočná principiálnosť rozpočtových pravidiel a nedostatočný časový priestor pre rozhodovanie predurčuje možnosti neracionálneho rozhodovania, čo vedie k neefektívnemu vynakladaniu finančných prostriedkov. Samosprávy môžu efektívne a transparentne vykonávať originálne i prenesené kompetencie len vtedy, keď poznajú reálnu a stabilnú finančnú základňu a relatívne pevné rozpočtové pravidlá.

Bariéry rozvoja
V prípade samosprávnych krajov situáciu komplikuje aj to, že na rozdiel od obcí a miest nemajú prakticky ani minimálne možnosti iných príjmov než z decentralizačnej dotácie, čím sú absolútne obmedzené z hľadiska ich finančnej samostatnosti. Absencia vlastných príjmov VÚC neumožňuje sa zúčastňovať na realizácií projektov kofinancovaných z predvstupových fondov EÚ, najmä z fondov ISPA a PHARE, čo musíme hodnotiť ako negatívny jav. Nevyužívanie prostriedkov z predvstupových fondov EÚ vytvára bariéry sociálno-ekonomického rozvoja VÚC.

Veľkou prekážkou pre racionálne rozhodovanie samospráv je pritom aj nestabilnosť finančnej politiky štátu, čím nie je v dostatočnej miere zabezpečený ekonomický prvok decentralizácie. Ten vychádza z predpokladu, že preferencie decentralizovaných jednotiek podľa miestnych hľadísk efektívnosti vedú k vyššej úrovni prínosov ako pri centrálnom zabezpečovaní.

Doterajší proces prechodu pôsobností a najmä jeho finančné zabezpečenie je poznačený zložitosťou, nedostatočnou pripravenosťou, netransparentnosťou financovania presunu kompetencií, ako aj nekomplexnosťou a jeho nekoordinovanosťou. Vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky v riešení rozporov pri podpisovaní delimitačných protokolov, a tým i nejasnosti vo financovaní preneseného výkonu štátnej správy zabezpečujúceho obcami prináša tento prechod množstvo nedostatkov a nejasností. Celý proces decentralizácie verejnej správy je poznačený ne-jednotnosťou legislatívnych, inštitucionálnych, finančných, personálnych a informačných podmienok.

Doterajší priebeh kompetencií a financií poukázal na väčšie nedostatky v rámci konfrontácie s prijatou Koncepciou decentralizácie a modernizácie verejnej správy. Zákony v oblasti decentralizácie boli navzájom neskonsolidované a poznačené časovou tiesňou, čo sa prejavilo v ich nedostatočnej kvalite, a tým i nekomplexnosti legislatívneho prostredia. Nedostatok takejto vzájomnej previazanosti spôsobil hlavne nezosúladenosť prijatej legislatívy so zákonom o rozpočtových pravidlách.

Táto skutočnosť je odrazom nekoordinovaných reformných krokov s negatívnym dopadom hlavne z hľadiska fiškálnej decentralizácie, čím sa vo všeobecnosti nezabezpečuje racionalita a e-fektívnosť výkonu prenesených kompetencií na obce a VÚC. Problémom z hľadiska nemožnosti dostatočného efektívneho výkonu prenesených kompetencií je aj to, že prechod kompetencií sa na samosprávne orgány odovzdáva v stave nedokončenej reformy zdravotníctva, školstva a sociálneho systému.Proces prechodu kompetencií a najmä ich finančné zabezpečenie, prináša vzhľadom k zložitosti tohto prechodu i celý rad ďalších problémov, najmä v oblasti finančnej, majetkovej a záväzkov. Mnoho komplikácií sa ukázalo aj s funkčnými miestami, so mzdovými a prevádzkovými nákladmi, s presunom hmotného a nehmotného majetku, či nedodržiavaním legislatívnych predpi-sov a metodických nariadení.

Finančné prostriedky
Jeden z najväčších problémov reformy je v oblasti financovania, čím štát dostáva obce nie ich vinou do kritických situácií. Pokiaľ nie sú jasné pravidlá vo finančných tokoch, je potom veľmi ťažké vysporiadať sa z každou presunutou právomocou.Samospráva by mala nové kompetencie vykonávať s rovnakými finančnými prostriedkami, ako do ich presunu štát. Skutočnosť však tomu nenasvedčuje. Podľa ZMOS doterajší presun kompetencií zo štátnej správy na obce a mestá je sprevádzaný reálnym nedostatkom finančných prostriedkov. Niet pochýb o tom, že nedostatok financií určených na prenesený výkon štátnej správy priamo ohrozuje celkovú ekonomickú stabilitu obcí a miest, čím sa vytvárajú potenciálne riziká ich finančnej nesolventnosti.

Obce v mnohých prípadoch financujú výkon presunutých kompetencií z vlastných zdrojov aj napriek tomu, že adekvátne finančné prostriedky by mali byť zo zákona vyčlenené v štátnom roz-počte. Tým vzniká aj mnoho nejasností vo financovaní preneseného výkonu štátnej správy, ktorý majú zabezpečovať obce. Podľa vyjadrenia Viktora Nižňanského, vládneho splnomocnenca pre decentralizáciu verejnej správy, keďže pri prenesenom výkone štátnej správy sa celá kompetencia vykonáva v režime štátnej správy, potom štát je zodpovedný za to, aby bola vykonávaná efektívne a racionálne.

Na základe doterajšieho vývoja prebiehajúcej decentralizácie kompetencií z orgánov štátnej správy na orgány územnej samosprávy je evidentne najproblémovejší prenos zriaďovateľských kompetencií k základným a stredným školám a ich školským zariadeniam. Finančné zabezpečenie prenosu nebolo zosúladené s prechodom týchto kompetencií. Pritom výdavky na školstvo nadobudli významný podiel na celkových výdavkoch obcí, ba dokonca vzhľadom na súčasnú veľkosť obcí, sú to v mnohých obciach výdavky rozhodujúce. Preto aj krátkodobé oneskorenie decentralizačnej dotácie má dopad na manažment ich financií.

Financovanie základného a stredného školstva prostredníctvom decentralizačnej dotácie, schválenej v štátnom rozpočte na rok 2003, neodráža normatívny spôsob financovania. Nemožno hovoriť o systémovom a zároveň efektívnom a racionálnom financovaní školstva. To môže ohroziť jeho úroveň, no v mnohých prípadoch aj samotnú existenciu. Uvedený faktor môže spôsobiť školstvu ďalšie veľké zadlžovanie nielen v prevádzkovom, ale aj v modernizačnom dlhu. Vláda SR by preto mala prijať opatrenia na zabezpečenie financovania základného školstva v zmysle platných zákonov SR a zároveň, podľa vyjadrenia ZMOS, zabezpečiť proces oddlženia základného školstva aj v oblasti kapitálových výdavkov.

Problémy fiškálnej decentralizácie na Slovensku
Financovanie prenesených kompetencií

Jedným zo závažných problémom obcí je zabezpečenie financovania preneseného výkonu štátnej správy, najmä v oblasti škôl, školských a sociálnych zariadení i v zdravotníctve. Mnohé obce ešte doteraz nepodpísali delimitačné protokoly. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že štát neodstránil finančné riziká prenosu kompetencií. Ide najmä o prevádzkové dlhy, nevysporiadané majetkové vzťahy, nepoistenie majetku a nespracovanie revíznych správ. V druhej časti príspevku autor analyzuje súčasný stav a navrhuje vhodné riešenia.Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 506/2001 by mal štát obciam a vyšším územným celkom (VÚC) poskytovať finančné prostriedky na tovar a ďalšie služby, ktoré pokrývajú výdavky štátnych škôl a verejných školských zariadení na energie, vodu a na nájomné, ako aj na výdavky určené osobitným predpisom. Objem finančných prostriedkov na ostatné výdavky na tovar a ďalšie služby, a zároveň v zmysle § 4 ods. 3 bežný transfer na ďalšie výdavky pre štátne školy a verejné školské zariadenia je závislý od zdrojových možností štátneho rozpočtu. Prostriedky zo štátneho rozpočtu by sa v zmysle § 7 ods. 2 mali prideľovať na základe finančných normatívov, vydaných ministerstvom vo forme všeobecného právneho predpisu.

Havarijný stav
Značné problémy sú aj v súvislosti s nedokončenou delimitáciou majetku škôl pri prenose kompetencií na samosprávy. Najväčším z nich je nedostatok finančných prostriedkov, čo vyvoláva značnú obavu obcí pri financovaní prevádzky a údržby školských budov a zariadení. Mnohé obce nechcú pod svoju správu zobrať školské budovy, ktoré sú často v havarijnom stave a nie je jasné, z čoho sa bude platiť ich oprava. Komplikované je aj dofinancovanie rozostavaných stavieb. Podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) decentralizačná dotácia, ktorú štát poskytol na výkon prenesených kompetencií v oblasti školstva v rámci 2. polroka 2002, stačila iba na prevádzku. Neboli v nej zahrnuté náklady na poistné alebo havarijné situácie.

 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: , , Ladislav Briestenský, Dekocúrkovizácia II., Komunitné združenie SAMI-SEBE Pezinok, 1999
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.