referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Adriána
Nedeľa, 26. júna 2022
Proces fiškálnej decentralizácie na Slovensku
Dátum pridania: 21.09.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tonok
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 296
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 19.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 31m 50s
Pomalé čítanie: 47m 45s
 
Nedostatok finančných prostriedkov na odstránenie havarijných stavov môže závažným spôsobom ohroziť bezpečnosť a hygienické podmienky prevádzky škôl a školských zariadení. Podobne je to aj u prenesených sociálnych zariadení. Situácia v rámci štátneho rozpočtu na rok 2003 sa javí ešte komplikovanejšia, keď podľa ZMOS chýba asi 800 miliónov korún nevyhnutných na prevádzkové výdavky. Sú to výdavky garantované štátom v zmysle zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení (elektrina, plyn, vodné, stočné, nájomné). Predstavujú dlhy, ktoré permanentne v oblasti školstva vznikajú už niekoľko rokov. Nedostatok finančných prostriedkov je teda dlhodobým problémom, čoho dôsledkom je neustále narastajúca takzvaná skrytá zadlženosť na školskom majetku, ktorú predstavujú naakumulované deficity vzniknuté z nedostatočných investícií do údržby a opráv.

Jednou z možností získania dodatočných zdrojov na financovanie prenesených kompetencií v oblasti školstva je efektívnejšie hospodárenie škôl pod vedením samosprávy. Možné to však bude až v rámci realizovaného normatívneho financovania škôl v zmysle zákona NR SR č. 506/2001 Z. z. Potom bude môcť samospráva ušetrené finančné prostriedky použiť na nevyhnutné opravy, modernizáciu, ako i na nákup školských pomôcok.

Zdravotné zariadenia
Finančné problémy neobchádzajú ani stavebné konanie ako prenesený výkon štátnej správy. Sú spôsobené taktiež poddimenzovaným financovaním, ako aj oneskoreným presunom finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre mestá a obce. Takéto finančné riziká priamo ohrozujú efektívny výkon kompetencie v stavebnom konaní. Finančné problémy sprevádza aj presun kompetencií v oblasti opatrovateľskej služby ako originálnej kompetencie. Tie sú spôsobené najmä oneskorením podpisovania delimitačných protokolov, ako i neskoršie prijatými opatreniami ministerstva financií. Prechod zriaďovateľských kompetencií v oblasti zdravotnej starostlivosti na obce, mestá a VÚC sprevádzal asi 3,5 miliardový dlh zdravotníckych zariadení. Z tohto až 2,8 miliardy korún predstavujú dlhy zdravotníckych zariadení, ktoré prešli pod samosprávne kraje.

Štátny rozpočet na rok 2003 počíta s oddlžením v plnej výške 3,5 miliardy korún. Spôsob a termín vyriešenia dlhov zdravotníckych zariadení, ktoré objektívne vznikajú od začiatku roka 2003 a budú vznikať i v priebehu roka, zatiaľ nie je známy. Bez prijatia systémových opatrení zo strany Ministerstva zdravotníctva SR, predovšetkým v platobnom systéme, obce nedokážu okamžite zastaviť dlhoročný proces zadlžovania prevzatých zdravotníckych zariadení. Problémy s finančnými prostriedkami, týkajúce sa nemocníc, vznikajú aj v dôsledku neuzatvoreného procesu privatizácie, v ktorom mali mať prednostné právo mestá a obce. V nemocniciach okrem toho kulminuje organizačná, finančná a materiálová nepripravenosť na presun, nejasnosti vo financovaní nemocníc s poliklinikou I. stupňa a podobne. Táto skutočnosť spôsobuje nemocniciam nemalú stratu.

Obciam však doteraz nie je známy zdroj financovania a postup úhrady straty zo strany štátu, čo vyvoláva ďalšie riziká v rámci ich hospodárenia. Mnohé problémy v rámci výkonu kompetencií obcí a miest nevznikajú len z titulu nedostatku finančných prostriedkov a ich nízkej flexibilnosti, ale vyplývajú aj zo značne diferencovanej ekonomickej bázy, rozdielnej vybavenosti, sociálnej infraštruktúry, prírodných zdrojov a sociodemografickej kvality obyvateľstva.

Nesystémové opatrenia, ktoré v súčasnosti sprevádzajú reformné procesy vo verejnej správe, sú hlavným dôvodom rastu a neefektívnosti výdavkov. Finančné problémy prvej etapy fiškálnej decentralizácie spôsobili, že sa nevytvára dostatočný priestor na riešenie akútnych problémov obcí a na efektívne financovanie prenesených kompetencií obcí a VÚC. Súčasný systém finančných vzťahov štátneho rozpočtu a rozpočtu obcí spôsobuje hlavne nemožnosť strednodobého finančného plánovania, neistotu vo financovaní školstva, sociálnych služieb, nárast modernizačného dlhu spôsobeného štátom pri zanedbávaní budov škôl a zdravotných stredísk a negatívny dopad zvýšenia regulovaných cien na výdavkovú stránku rozpočtov obcí. Naznačené problémy neumožňujú naplnenie princípu subsidiarity v zmysle ustanovení Európskej charty miestnej samosprávy, ako vecného predpokladu pre efektívnu fiškálnu decentralizáciu. Nedostatočné riešenie uvedených finančných otázok vyostrilo situáciu tak, že nespokojnosť predstaviteľov samosprávy prerástla do všeobecnej kritiky reformy verejnej správy.

Autonómnosť samosprávy
Problematika fiškálnej decentralizácie je v súčasnom období veľmi aktuálna. Cieľom vlády v tejto oblasti je zabezpečiť primeranú ekonomickú a fiškálnu autonómnosť samosprávy. V rámci nej by malo ísť hlavne o reformu finančných tokov medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných samospráv, reštrukturalizáciu daňového systému a vytvorenie ekonomickej a finančnej stability miest, obcí a regiónov s podstatným znížením administratívnej náročnosti prerozdeľovacích procesov. Zabezpečenie primeranej ekonomickej a fiškálnej autonómnosti samosprávy by sa malo uskutočniť zvýšením vlastných daňových príjmov samospráv tak, aby nedošlo k zvýšeniu celkového daňového a odvodového zaťaženia.

Jeden zo základných predpokladov je konečné rozhodnutie o rozsahu daňovej reformy, najmä o zmenách v oblasti priamych daní. Súčasne by vláda mala podporiť iniciatívy územnej samosprávy smerujúce k medziobecnej a medziregionálnej spolupráci. Snahou regiónov by mala byť maximálna mobilizácia vlastných zdrojov ako indikátorov rozvoja. Týmto by sa mali vytvoriť predpoklady na to, aby regióny mohli sami a účinne riešiť naakumulované problémy prostredníctvom vlastných špecific-kých podporných nástrojov s možnosťou pariticipovať na spolufinancovaní projektov podporených z predvstupových a po prijatí SR do EÚ zo štrukturálnych fondov EÚ. Okrem toho pre riešenie regionálnych disparít jednotlivých regiónov vláda plánuje zaviesť systém vertikálneho a horizontálneho vyrovnávania daňovej a finančnej sily miestnych a regionálnych samospráv vo väzbe na rozsah daňovej reformy a posilnenia vlastných príjmov.

Bez dovŕšenia tohto procesu nie je možná tvorba verejných zdrojov na miestnej a regionálnej úrovni, vrátane zabezpečenia územnej previazanosti medzi tvorbou a využitím zdrojov pre podporu sociálno-ekonomického rozvoja regiónov. Rovnako nevyhnutné je aj dopracovanie systému kontroly používania finančných prostriedkov. Tým by sa mala dosiahnuť vyššia efektívnosť a transparentnosť vo financovaní verejných potrieb, čo je aj základný predpoklad zvyšovania ekono-mickej prosperity v spoločnosti.

Vymedzenie parametrov
Realizácia a ďalší postup druhej etapy fiškálnej decentralizácie si nevyhnutne vyžiada naplne-nie doteraz neuplatnených všeobecne platných princípov financovania územných samospráv, definovaných v Európskej charte miestnej samosprávy a v Európskej charte regionálnej samosprávy. Tieto princípy sú odrazom neexistencie všeobecne platného modelu fiškálnej decentralizácie, nakoľko neexistuje ani univerzálny model usporiadania verejnej správy. Úspešné zvládnutie procesu fiškálnej decentralizácie predpokladá jednak identifikáciu konkrétnych vecných a fiškálnych problémových okruhov, ako aj naznačenie systémového prístupu ich riešenia v súlade s daňovou refor-mou.

 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: , , Ladislav Briestenský, Dekocúrkovizácia II., Komunitné združenie SAMI-SEBE Pezinok, 1999
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.