referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Tadeáš
Sobota, 25. júna 2022
Proces fiškálnej decentralizácie na Slovensku
Dátum pridania: 21.09.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: tonok
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 296
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 19.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 31m 50s
Pomalé čítanie: 47m 45s
 
Osobitnú pozornosť si vyžaduje posilnenie vlastných daňových príjmov obcí a VÚC. To zabezpečí celkovú stabilitu finančných zdrojov územných samospráv aj z dlhšieho časového hľadiska s možnosťou tvorby viacročného rozpočtu pri aplikácií programového rozpočtovania, nevyhnutného z hľadiska strategického rozvoja územného celku. Takýto prístup by mal v rámci riešenia druhej etapy fiškálnej decentralizácie tvoriť základné východisko pre modelovanie nového systému financovania územných samospráv. Tým by sa vytvorili predpoklady pre rozšírenie štruktúry finančných zdrojov, ktoré vychádzajú z celkových výnosov vybraných druhov daní z príjmov podľa jednotlivých krajov.

Najskôr je však potrebné vymedzenie určitých parametrov rámca fiškálnej decentralizácie: - rozsah a charakter vykonávaných kompetencií obcí a VÚC,- autonómnosť rozhodovania o vlastných daňových príjmoch,- rozdiely v daňovej sile území obcí, miest a regiónov,- atomizácia sídelnej štruktúry a územnosprávne členenie štátu.

Problémy fiškálnej decentralizácie na Slovensku
Správnou cestou je spolupráca obcí

Jedným z vecných predpokladov pre fiškálnu decentralizáciu je plné naplnenie princípu subsidiarity v zmysle ustanovení Európskej charty miestnej samosprávy. Hlavným predpokladom je pri-blíženie služieb čo najbližšie občanom, pričom vykonávanie kompetencií musí byť efektívne. V záverečnej časti materiálu, ktorého prvé dve časti sme uverejnili v číslach 11 a 12 / 2003, vysvetľuje autor ďalší postup v procese decentralizácie a zabezpečení finančných zdrojov pre samosprávu.Plné uplatnenie princípu subsidiarity bezprostredne súvisí s atomizáciou územného osídlenia.

Nedostatočná veľkosť obcí spojená s nízkym počtom obyvateľov závažným spôsobom ohrozuje efektívnosť a racionálnosť poskytovania miestnych verejných služieb, a tým vynakladania miestnych verejných výdavkov. Pokiaľ má decentralizácia verejnej správy splniť očakávanie v tom, že skvalitní a zefektívni verejné služby, bude nutné konsolidovať malé obce na ekonomicky a administratívne životaschopnú veľkosť. Racionalizácia veľkosti obcí bude zároveň jedným z významných nástrojov pozitívneho ovplyvnenia skladby a efektívnosti miestnych verejných výdavkov, a tým i zvýšenia efektívnosti vynakladania celkových verejných prostriedkov. Účinné riešenie tohto procesu možno zároveň považovať ako jeden z hlavných predpokladov fiškálnej decentralizácie.

Spoločné úrady
Proces decentralizácie na Slovensku už prinútil v súčasnosti mnoho obcí k ich efektívnemu zlúčeniu. Presun práv a povinností, najmä v oblasti stavebného konania, si tak vyžiadalo zakladanie spoločných obecných úradov. Nie však takým tempom, ako by bolo žiaduce.Spolupráca obcí by mala priniesť celkové zníženie nákladov, ako i vyššiu špecializáciu pracovníkov pre určité činnosti. Zlučovanie obcí by sa tak malo odraziť v celkovom zefektívnení výdavkov a kvalitnejšom výkone kompetencií. O efektívnosti výdavkov však možno hovoriť lenv spojitosti so zriadením ekonomicky racionálneho počtu spoločných obecných úradov.Ďalší postup vo fiškálnej decentralizácií by mal zohľadniť nasledovné skutočnosti:

  • Decentralizácia financií musí prebiehať v kontexte s daňovou reformou.
  • Treba optimalizovať rozsah a tempo fiškálnej decentralizácie pri rešpektovaní reality a podmienok SR, pričom treba brať do úvahy aj limitujúce faktory ekonomiky.
  • Prenos kompetencií nesmie vyvolať nadmernú zadlženosť územných samospráv, čo by malo negatívny vplyv na rast celkovej zadlženosti verejnej správy.
  • V rámci zabezpečenia stability rozpočtu na úrovni územných samospráv je potrebné vychádzať z dvoch základných podmienok: z dostatočných výnosov a zo stability tokov aj z dlhodobejšieho hľadiska, pričom pre ich splnenie musí byť dostatočná motivácia.
  • V procese systémového uskutočňovania fiškálnej decentralizácie je potrebné brať do úvahy aj vzájomný vzťah fiškálnej decentralizácie a fiškálnej politiky štátu v rámci udržania celkovej makroekonomickej rovnováhy, stabilného fiškálneho vývoja, znižovania deficitnosti verejných financií a zadlženosti verejnej správy.

Pre reálnu fiškálnu decentralizáciu je nevyhnutné vymedziť transparentné legislatívne prostredie, pričom prijatá legislatíva by okrem iného mala kodifikovať stabilitu príjmov územných samospráv. Tým by sa podporila predikovateľnosť v systéme medzivládnych fiškálnych vzťahoch medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy.

Nevyhnutné opatrenia
V procese fiškálnej decentralizácie musíme vykonať nevyhnutné opatrenia a kroky, ktorými by sa mali odstrániť doteraz neriešené a pretrvávajúce problémy fiškálnej decentralizácie. Zároveň by sa efektívne a účinne riešila i problematika malých obcí, aby mohli prenesené kompetencie vykonávať efektívne. Ide predovšetkým o nasledovné nevyhnutné opatrenia a kroky:- Vyjasnenie a riešenie najprv vecných predpokladov ako nevyhnutnej podmienky pre model a proces fiškálnej decentralizácie. Na jednej strane ide o prehodnotenie a posúdenie kompetencií (audit kompetenčného zákona), na druhej strane ide o plné naplnenie princípu subsidiarity, priblíženie služieb čo najbližšie občanom, pričom vykonávanie kompetencií musí byť efektívne.

Nevyhnutné zladenie návrhu fiškálnej decentralizácie v kontexte daňovej reformy. V rámci toho ide o rozšírenie okruhu podielových daní, úpravu percentuálnych podielov a ich stabilitu na daniach v správe štátu minimálne na jedno volebné obdobie bez ich závislosti na každoročnom schvaľovaní v zákone o štátnom rozpočte. Ďalej ide o posilnenie autonómnosti rozhodovania o vlastných daňových príjmoch, a to najmä z pohľadu zvýšenia daňových kompetencií územných samospráv pri zavedení daní, určovaní sadzieb daní a pri výkone správy daní.

Zmena dotačného systému a rozšírenie kritérií pre efektívne a transparentné poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu a rešpektovanie princípu dostatočnosti pri poskytovaní dotácií. Riešenie nerovnováhy rozdielov v daňovej sile území, a to najmä zavedením inštitútu horizontálneho finančného vyrovnávania, kde je nevyhnutné dosiahnuť vzájomnú vyváženosť medzi princípmi motivácie a solidarity a nesmie dôjsť k nivelizácii. Zavedenie horizontálneho finančného vyrovnávania sa tak stane implicitným nástrojom reálnej medziregionálnej konvergencie.

Posilnenie fiškálnej zodpovednosti a v rámci toho aj horizontálne rozšírenie kontroly. Efektívne riešenie atomizácie sídelnej štruktúry, ktorá sa prejavila vo veľkom počte malých obcí. Sú takmer bez reálnych daňových zdrojov. Preto nemôžu kvalitne zabezpečovať výkon prenesených kompetencií.

Zmena modelu
Decentralizácia verejnej správy si tak v oblasti finančného zabezpečenia výkonu nových kompetencií samospráv vyžiada radikálnu zmenu modelu financovania samosprávy. Ďalší krok v pokračovaní fiškálnej decentralizácie bude závisieť od schválenej daňovej reformy a jej spustenia od 1. januára 2004. Až po celkovej daňovej reforme a prijatí potrebnej legislatívy bude možné rozhodnúť o druhej etape fiškálnej decentralizácie, ku ktorej by malo v rámci prípravy štátneho rozpočtu na rok 2005 dôjsť od 1. januára 2005. Potom bude jasné, koľko finančných prostriedkov a z akých zdrojov samospráva dostane, a to nielen cez podielové dane.

Dotačný systém by mal zostať len pre diferencované vyrovnávanie území na základe exaktne vypracovaného systému.Nový systém financovania územnej samosprávy rešpektujúc princíp subsidiarity ako i ostatné princípy, platné v krajinách Európy, s cieľom zefektívniť a stransparentniť systém verejnej správy, by mal vyústiť do konkrétnych zákonov v rámci sústavy zákonov týkajúcich sa územnej samosprávy. Ide o nový zákon o rozpočtových pravidlách pre územné samosprávy, o osobitný zákon o úprave príjmov rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov z podielov na daniach v správe štátu, vrátane ich štruktúry a spôsobu ich prerozdeľovania, a o osobitný zákon upravujúci mechanizmus horizontálneho finančného vyrovnávania, kde pôjde o mechanizmus takzvaných minimálnych príjmov obcí a vyšších územných celkov (VÚC).

 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5    ďalej ďalej
 
Zdroje: , , Ladislav Briestenský, Dekocúrkovizácia II., Komunitné združenie SAMI-SEBE Pezinok, 1999
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.