Väčšina Rómov patrí z hľadiska socio-profesijného statusu do kategórie nekvalifikovaných robotníkov, s čím súvisí ich veľké zastúpenie medzi nízko príjmovými skupinami obyvateľstva Slovenska. Hlavným faktorom „novej chudoby“ nie je počet detí, ale nízky stupeň vzdelania spojený s odbormi, ktoré zanikajú. Hĺbka a rozsah chudoby Rómov je predovšetkým dôsledkom miery, stupňa ich dezintegrácie (separácie až segregácie).V prípadoch niektorých rómskych osád je až stopercentná nezamestnanosť, najmä v tzv. marginalizovaných oblastiach (vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, sociálnej odkázanosti; chudoba aj u majoritnej populácie) – hraničných oblastiach severného, východného a južného Slovenska.Presné štatistiky rómskej nezamestnanosti neexistujú, počet nezamestnaných Rómov na Slovensku však systematicky rastie a práve Rómovia tvoria výraznú väčšinu dlhodobo nezamestnaných.Veľmi pozitívne sú hodnotenie verejnoprospešné práce, vďaka ktorým si – okrem zníženia nezamestnanosti Rómov a vytvorenia pozitívnych vzorov – dovtedy nezamestnaní Rómovia začali opätovne vytvárať pracovné návyky.
Kriminalita
Štatisticky sa Rómovia podieľajú na kriminalite významne vyššou mierou než príslušníci majoritnej populácie. Celkový podiel Rómov na kriminalite je pomerne vysoký – v roku 1989 to bolo 21,5 %, v roku 1991 už 29%. Od roku 1993 sa podiel Rómov na celkovej kriminalite začal znižovať, v roku 2000 klesol na hranicu 18%.Na vysokú mieru ich kriminality vplývajú majetkové pomery Rómov, vysoká nezamestnanosť, nízka úroveň právneho vedomia a nízka účinnosť trestov. K tomu sa pridala závislosť od drog, hracích automatov.
Vzdelávanie, zamestnanie
Povinná školská dochádzka nemusí vždy znamenať kvalitu. V prípade vzdelávania rómskych detí z donútenia môže pôsobiť retardačne. Je treba voliť také metódy, aby tieto deti chodili do školy s radosťou - tak, ako ich rovesníci, napríklad deti kočovných Rómov vo Francúzsku. Rómovia nemôžu byť len objektom, musia sami spolupracovať. Na vyučovanie rómskeho jazyka ako materinského bola vypracovaná v roku 1994 koncepcia vyučovania rómskeho jazyka a literatúry na základných a stredných školách. Nadväzne na ňu vznikli učebné osnovy rómskeho jazyka a literatúry pre 1. a 2. stupeň základnej školy.
Z iniciatívy učiteľov konzervatória v Košiciach v školskom roku 1992/93 bola otvorená stredná umelecká škola, na ktorej sa vyučuje aj rómsky jazyk a literatúra ako povinný predmet. Potrebu osobitnej prípravy pre rómske spoločenstvo dokumentuje aj zavedenie vysokoškolského bakalárskeho 3-ročného štúdia učiteľstvo a vychovávateľstvo pre prácu s deťmi zo znevýhodneného výchovného a sociálneho prostredia, ktoré zriadila Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre na svojom pracovisku v Spišskej Novej Vsi.
Rómske deti zo separovaných a segregovaných osídlení sú hendikepované trikrát: prvý raz pri nástupe na ZŠ, druhý raz pri prijímacích pohovoroch na stredné školy. Ak sa rozhodnú pre strednú školu, tak predovšetkým na učňovských školách, pri výbere ktorých je určujúca dostupnosť (vzdialenosť od bydliska) a tu sú obmedzené výberom tretíkrát. Ocitajú sa však v pasci nezamestnaného absolventa učňovskej školy, ktorý nemá šancu nájsť si zamestnanie v blízkosti svojho bydliska.Ak ukončia vzdelanie, vracajú sa do pôvodného prostredia, kde reprodukujú vzory správania sa svojich rodičov. Padajú do sociálnej záchrannej siete a túto situáciu mladá generácia začína vnímať a chápať ako normalitu.
Zdravotný stav
Dôraz na individuálnu zodpovednosť za zdravie (zrušenie povinných zdravotných prevencií) sa prejavuje v zhoršenom zdravotnom stave rómskej populácie. Zlá socio-ekonomická situácia a s ňou súvisiace nevyhovujúce podmienky v mieste bydliska sú príčinou prudko sa zhoršujúceho zdravotného stavu Rómov. Po roku 1989 sa prudko zvýšil počet ochorení horných dýchacích ciest, v niektorých osadách sa začala šíriť tuberkulóza. Rozšírené sú kožné a pohlavné choroby, častý je výskyt úrazov.So sociálne znevýhodneným prostredím súvisí aj vysoký podiel mentálnej retardácie.
Diskriminácia, rasizmus
Rómovia sú na Slovensku častými obeťami rôznych foriem diskriminácie. Rozšírená je latentná forma rasizmu a ovplyvňuje každodenný život Rómov – stretávajú sa s ňou v styku s úradmi štátnej správy a samosprávy, v dopravných prostriedkoch, v reštauračných a zdravotníckych zariadeniach, pri nástupe do zamestnania či ako spotrebitelia. Rómovia sú tiež diskriminovaní v reštauračných zariadeniach a v službách celkovo. Inou formou diskriminácie je represívne konanie polície voči Rómom – mnohí sa sťažujú, že polícia k nim pristupuje inak ako k ostatným občanom. Organizácie pôsobiace v oblasti ľudských práv opakovane poukazujú na brutalitu polície vo vzťahu k Rómom.
