Z Indie do Európy
Rómovia pochádzajú zo severnej Indie, kde patrili k chudobnej vrstve (v kaste šudrov mali status párijov) a živili sa najmä kováčstvom, spracovaním kože, dreva, predajom a chovom koní, hudbou a tancom. Vedci sa domnievajú, že v Indii patrili ku skupine Dómov, ktorí tam žijú dodnes, predovšetkým v oblasti Radžasthánu. Indiu začali opúšťať niekedy medzi rokmi 800 – 950 n. l. Odtiaľ smerovali na západ do Európy, kam dorazili niekedy po roku 1100.

Nie je celkom jasné, čo spôsobilo tisíce kilometrov dlhý exodus trvajúci toľko rokov. Podľa jednej teórie opustili prví Dómovia Indiu ako zajatci a vlna vojen na Strednom východe ich potom unášala stále ďalej na západ. Iná teória hovorí, že radžasthánsky hovoriaca kavaléria Rádžputov a ich peší sprievod z kasty šudrov, prišli v 10. stor. do Iránu a vrátiť sa späť do Indie sa im už nepodarilo. V cudzej krajine boli izolovanou skupinou, preto zostali pospolití. Konkrétne dôkazy, ktoré by to potvrdili, však, bohužiaľ, chýbajú.

Neexistujú doklady o tom, prečo migrácia smerovala z Iránu do Arménska. Príčiny odchodu z Arménska do západnej Byzantskej ríše sú jasnejšie: invázia Seldžukov z východu. Prvú písomnú zmienku o prítomnosti Rómov v Byzancii možno nájsť v gruzínskom hagiografickom texte, napísanom v kláštore v Iberone na hore Athos okolo roku 1068. V texte sa môžeme dočítať, že cisára Konštantína Monomacha, sídliaceho v Carihrade, sužovala divoká zver. Preto si na pomoc povolal Samaritánov, potomkov Šimona Mága, prezývaných tiež Adsinkani, ktorí zver pomocou začarovaných kusov mäsa usmrtili. Pomenovanie Adsinkani je gruzínskym prepisom gréckeho Atsínganoi alebo Atzínganoi, čo je označenie pre Cigánov, ktoré sa používalo v Grécku.

Rómovia tvorili v Byzancii utlačovanú kastu, čo bolo čiastočne spôsobené tým, že v kresťanskej ríši boli považovaní za moslimov a neskôr, keď územie ovládli Osmani, zase za kresťanov. Niektorí boli zamieňaní s členmi heretickej sekty athinganoi (odtiaľ neskoršie názvy ako Cigán, Zigeuner, Tsigane atď.). Vzhľadom na svoje spoločenské postavenie mali zakázaný vstup do kostola, nesmeli uzatvárať manželstvo s bielymi a mohli vykonávať len niektoré zamestnania.

SÚČASNOSŤ
Po novembri 1989 sa v živote Rómov mnohé zmenilo: vznikla prvá politická strana (Rómska občianska iniciatíva), vo volebnom období 1990 – 1992 mali Rómovia svojich zástupcov i vo federálnom i národnom parlamente. Začali vychádzať rómske periodiká, pôvodné diela rómskych literátov, v roku 1991 vzniklo profesionálne rómske divadlo Romathan.Ponovembrové zmeny majú pre život Rómov aj iný rozmer: je ním vysoká nezamestnanosť, strata sociálnych istôt, v chudobných rómskych osadách vzrastá bieda, s pocitom beznádeje a neschopnosti riešiť vlastné existenčné problémy narastá alkoholizmus, kriminalita, vyhrocujú sa vzťahy medzi Rómmi a majoritným obyvateľstvom.

Rómovia ako menšina
Vláda Slovenskej republiky prijala 9. apríla 1991 Zásady prístupu k Rómom, čím ich zrovnoprávnila s ostatnými etnickými minoritami žijúcimi v Slovenskej republike a zaručila im podporu v rozvoji vlastnej kultúry, v oblasti školstva a vzdelávania. V súčasnosti sú Rómovia druhou najpočetnejšou menšinou na Slovensku. V roku 1991 sa k rómskej menšine prihlásilo 75 802 obyvateľov, v roku 2001 sa prihlásilo 89 920 obyvateľov. Odhady skutočného počtu Rómov na Slovensku sa rôznia, pravdepodobne ich na našom území žije okolo 400 000. Najvýznamnejším faktorom neprihlásenia sa k svojej národnosti je podľa expertov kríza rómskej národnej a etnickej identity, spôsobená rokmi asimilácie a vnímanie rómstva ako pečate menejcennosti.

Vzťah majoritnej populácie k Rómom
Odlišná kultúra rómskej menšiny a celkový spôsob života Rómov sú majoritnou populáciou vnímané negatívne a prevláda u nej názor, že značná časť Rómov sa nechce alebo nevie adaptovať na spoločenské normy. Po roku 1989 mnohí Rómovia prišli o zamestnanie. Prejavilo sa to narastaním chudoby v rómskych osadách i zhoršením vzťahov medzi rómskymi a nerómskymi spoluobčanmi.Vnímanie odlišnosti Rómov vedie ku vzniku sociálneho dištancu majoritnej populácie k Rómom. Výskumy vypovedajú, že sociálny dištanc je na Slovensku rozšírený s rovnakou intenzitou vo všetkých vrstvách obyvateľstva bez ohľadu na vek, pohlavie, vzdelanie, národnosť, politické preferencie, veľkosť sídla, pričom jej miera je ustálená a prakticky sa nemení v čase. Značná časť majoritnej populácie chápe prítomnosť Rómov na Slovensku ako príťaž. Vzťah a postoje majoritnej populácie k Rómom sú dlhodobo výrazne horšie než vzťahy k iným skupinám obyvateľstva.