Ježišových súrodencov, ktorých si každá skupina vysvetľuje po svojom. Pre stručnosť, cirkev radikálne odmieta myšlienku manželského života Jozefa a Márie a pasáže v Novom Zákone o tzv. bratoch a sestrách Ježiša interpretuje ako Ježišových bratancov a sesternice, poprípade tým, že Jozefa vykresľuje ako starého vdovca, aby sa tak poistili Máriiné trvalé panenstvo, spomínaní Ježišovi súrodenci by mali byť deťmi z jeho predchádzajúceho manželstva. Podľa najnovšej interpretácie sa pojem bratia a sestry vzťahuje na skupinu Ježišových veriacich a učenníkov. Avšak odborníci vylučujú takúto charakteristiku Jozefa a popisujú ho ako slobodného mladého muža. Predpokladá sa, že Jozef zomrel iba niekoľko rokov pred Ježišovým verejným pôsobením.
Vývin dogmy trvalého panenstva
Táto dogma trvalého panenstva prechádzala mnohými diskusiami až do neskorého 4. storočia, kedy sa dosiahol spoločný súhlas. Prvé zmienky o trvalom panenstve sa pravdepodobne objavujú v apokryfnom proto-evanjelii podľa Jakuba (okolo roku 150). Tertulian (220) popieral panenstvo Márie po Ježišovom pôrode. Origen (254) presadzoval trvalé panenstvo. Atanázius silne hájil Márine panenstvo po pôrode. Krátko na to Bazil Veľký (380) prijal Márine trvalé panenstvo a tvrdil, že to odráža všeobenú mienku veriacich aj keď to on nepovažoval za dogmu. Jovinian a Helvidius popierali trvalé panenstvo, kdežto Abróz (397), Hieroným (420) a Augustín (430) ho horlivo hájili. Rozšírením kláštorov a rehoľného hnutia sa rozšírili i názory trvalého panenstva a postupne sa prijalo učenie o trvalom panenstve Márie, ktoré bolo univerzálne propagované v liturgickom živote cirkvy. Oficiálne materiály na 5. ekumenickom koncile v Konstantinopole v roku 553 spomínajú Máriu ako trvalú pannu - aeiparthenos. Neskôr na Lateránskom koncile v roku 649 bolo vydané dôležité prehlásenie potvrdzujúce Márine celoživotné panenstvo:
"Ak niekto .. oddane a náležite nevyzná, že Mária, navždy panna a nepoškvrnená, je matka Boha a že vskutku počala z Ducha svätého, bez ľudského semena, Boha - Slovo samotné, ktoré sa pred vekmi narodilo z Boha Otca a umožnilo mu narodenie sa bez poškvrnenia, a že jej panenstvo zostalo rovnako nepoškvrnené po pôrode, nech je zatratený."
Takéto prehlásenie veľmi nepodporovalo slobodu názorov a pojem trvalého panenstva sa v Cirkvi ešte viac upevnil. Oponenti panenského počatia
Súčasná moderná teológia, pridržiavajúca sa princípov historického rozvoja a popierajúca možnosť nejakých zázračných zásahov v procese histórie, nepripúšťa existenciu panenského počatia.