Mária na anjelovo posolstvo, že porodí mesiáša, reaguje tým, že "Jako sa to stane, keď neznám muža?" (Lukáš 1:34) Cirkev usudzujúc, že zložila sľub večného panenstva, to interpretuje tak, že Mária bola prekvapená, ako sa to zrealizuje. V skutočnosti to vhľadom na židovskú terminológiu znamenalo, "Ako sa to stane, keď nemávam sexuálny vzťah?" Anjelova odpoveď "Svätý Duch prijde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží." (Lukáš 1:35) Výraz "zatôniť" znamená mať sexuálny vzťah. Je zrejmé, že nie priamo ani s Duchom svätým, pretože na mnohých prišiel Duch svätý a neotehotneli, ani s Bohom samotným, lebo aj keď v Ezekielovi 16:7-8 Boh rozprestrel svoj plásť (čo znamená mať sexuálny vzťah) nad Jeruzalemom, nešlo doslovne o sexuálny vzťah Boha s Jeruzalemom. Výraz "Duch svätý" v judaizme znamená všeobecne existujúcu Božiu prítomnosť v univerze, v špecifických prípadoch zjavnú napríklad v rečiach prorokov alebo ako viditeľný symbol v Božom stánku a neskôr v chráme v Jeruzaleme. V súvislosti s kňazmi sa hovorilo, že majú vzťah s Duchom svätým, ktorému sa pripisuje ženský aspekt Boha akým je miernosť, pokora, trpezlivosť. Následne anjel Márii oznamuje akým spôsobom sa to zrealizuje, keď jej hovorí o Alžbetinom tehotenstve "A hľa, Alžbeta, tvoja pokrevná, aj ona počala syna vo svojej starobe, a toto jej je už šiesty mesiac (židovský mesiac má 29 eventuálne 30 dní) tej, ktorú volajú neplodnou, lebo u Boha nebude nemožným niktoré slovo" (Lukáš 1:36-37). Prečo jej anjel povedal práve o Alžbete a nie napríklad o Sáre, ktorá porodila syna Izáka vo vysokom veku po Božom prísľube (Gen. 17:19), malo svoj dôvod. Mária to pochopila a hoci si uvedomovala nebezpečenstvo, ktoré jej hrozí, keby sa o tom dozvedeli ľudia, súhlasí s Božou vôľou práve tak, ako sa to stalo v prípade Támar, ktorá sa prezliekla za prostitútku, aby zviedla svojho svokra a po zistení tehotenstva mala byť za smilstvo upálená (Gen 38:6-26). Mária ku koncu anjelovho zvestovania reaguje ".. nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova" (Lukáš 1:38). To znamená, že obsah zvestovania vzťahujúci sa na splodenie Ježiša, sa nenaplnil práve v tom okamžiku zvestovania, ale má sa naplniť niekedy v budúcnosti, inak by Mária mohla namiesto "nech sa mi tedy stane" reagovať "nech tak je" alebo podobne. Taktiež výraz z Lukáša 1:35 "Svätý Duch prijde na teba" hovorí o budúcom čase. Avšak od zvestovania po odchod k Alžbete nie je žiadna zmienka, že by Duch svätý prišiel na Máriu a ona by následne počala. Preto sa Mária, aby sa obsah zjavenia naplnil, chvatom poberie navštíviť Alžbetu, manželku Zachariáša.
Dom Zachariáša je spomínaný v Lukášovi 1:39 ako "mesto v Júdey v kopcovitej krajine".