Milosť milosrdenstva prichádza v ústrety všetkým, aby tí, čo boli zmierení, mohli byť aj "spasení jeho životom" (Rim 5,10).
Ján Pavol II., Bula Incarnationis mysterium
Ponuka odpustenia
Smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista sú neotrasiteľným základom kresťanskej viery. Jediná cesta, ako pristúpiť k tejto historickej skutočnosti, je svedectvo tých, ktorí ohlasovali blahozvesť spásy zvestovaním lásky, ktorá zračila smrť a hriech smrťou a zmŕtvychvstaním Ježiša Krista. Zjavenie a spása, ktoré priniesol, vyžadujú v dejinách neustále sprostredkovanie. Ak sa bolo treba vyhnúť tomu, aby konečné zjavenie (Ježiša) cez kríž a zmŕtvychvstanie nebolo márne, Boh musel umožniť, aby vzkriesenie vedeli určitým spôsobom pochopiť aj učeníci. Boli povolaní slobodne prijať zmŕtvychvstalého Ježiša a ohlasovať jeho smrť a zmŕtvychvstanie, aby uverili aj iní. Tento prvoradý význam zmŕtvychvstania dosvedčuje Písmo. Okrem Panny Márie, jeho matky, ho vlastne všetci jeho učeníci zradili, popreli a opustili. Kríž bol pre učeníkov, a ich príliš ľudské nádeje, prekvapením. Zmŕtvychvstalý Kristus sa teda zjavil ľuďom so sklamanými nádejami, ustráchaným a bez viery, tým, čo ho zradili bez lásky, aby ich vyzval uveriť.
Evanjeliová výzva k pokániu
Markovo evanjelium na začiatku zhrňuje v krátkosti Ježišovo posolstvo: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo" (Mk 1, 15). To, že sa už napína čas a približuje sa Božie kráľovstvo, vyplýva zo stručného príkazu: „kajajte sa a verte evanjeliu". Týmto napätím medzi oznamovacím a rozkazovacím spôsobom Ježiš chcel vyjadriť, že Božia iniciatíva, ktorou vniká do dejín, teraz očakáva odpoveď zo strany ľudskej slobody, t.j. kajúcnosť a vieru. Prvotnosť Božieho zásahu teda nenarúša slobodné rozhodovanie človeka, ale vyzýva ho konať.
Božia spravodlivosť
Katolícke chápanie prvotného hriechu sa zakladá na učení Knihy Genezis a na učení svätého Pavla, takže zbavuje Boha akejkoľvek zodpovednosti za zlo prítomné vo svete. Boh je spravodlivý a za takého ho treba pokladať vo všetkom, čo robí. Takéto vysvetľovanie sa však zdá byť v rozpore s vyobrazením Boha, ktorý zavrhol po Adamovi všetkých ľudí ešte predtým, než by sa boli dopustili dajakého osobného hriechu. Môže byť taký Boh spravodlivý?
Niet pochýb, že tu stojíme pred skutočne ťažkým rozhodnutím. Hriechy totiž majú svoje následky a my nemôžeme oddeľovať ľudí jedných od druhých bez narušenia ich prirodzenosti. Svojím narodením sú prirodzene spojení jeden s druhým.