Skeptická filozofia je plná rôznych filozofických argumentov. Ich argumenty majú snahu podporiť učenie o potrebe filozofie pochybovania (skepsis). Sú namierené hlavne proti „dogmatikom“, ktorí sa domnievali, že spoznať pravdu je možné. Aj nasledujúci úsudok, týkajúci sa poznávania, je namierený proti „dogmatikom“. Úsudok spochybňuje možnosť spoznať skryté veci a učiť o nich. Najprv, v prvej časti úsudku, ktorý bude predmetom našej analýzy, Sextus Empiricus ukáže, že skrytú vec možno poznať len bádaním. V druhej časti, pomocou analýzy termínov „pochopiť“ a „bádať“ dôjde k záveru, že je nemožné skryté veci pochopiť a vyjadrovať sa o nich. Tým obhajuje filozofiu zdržujúcu sa úsudku. Úsudok, ktorý chceme podrobiť analýze znie:
„Kto sa o nejakej skrytej veci dogmaticky vyjadruje, povie, že sa o nej vyjadruje alebo preto, že ju pochopil, alebo preto, že ju nepochopil. Ak ju nepochopil, nebude mu možné veriť. Ak ju však pochopil, povie, že ju pochopil alebo preto, lebo sa mu priamo predstavila skrze zmysly, sama od seba a evidentne, alebo prostredníctvom nejakého bádania a skúmania. No keby povedal, že sa mu skrytá vec predstavila sama od seba, náhodne a evidentne, a pochopil ju, potom by už nebola skrytá, ale by sa všetkým javila rovnako, všetci by ju uznávali a súhlasili by s ňou. O každej zo skrytých vecí jestvuje medzi nimi nezhoda. Dogmatik, ktorý sa s istotou vyjadruje o skutočnosti skrytej veci by ju teda asi nemohol pochopiť ako niečo, čo sa mu predstavilo samo od seba a evidentne.“

1. Komparácia prekladov

Všimnime si preklady tohoto úsudku vo viacerých cudzích jazykoch a snažme sa ich porovnať. Význam takejto komparácie je v možnosti zistiť nepresnosť prekladu. Ideálne by bolo porovnať preklad s originálnym textom. No nepresnosť prekladu možno zistiť aj na základe toho, že by sa preklady v rôznych jazykoch od seba významovo odlišovali.
„Denn, wer über irgend eine nichtoffenbare Sache sich auspricht und lehrphilosophisch redet; der wird entweder doch sagen, er spreche dar über sich aus, nachdem er sie erfasst, oder, nachdem er sie nicht erfasst habe. Aber wenn, nachdem er sie nicht erfasst hat, so wird er unglaubwürdig sein; wenn aber, nachdem er sie erfasst hat, so wird er entweder sagen, er habe diese erfasst, nachdem sie von selbst und aus sich heraus und liebhaftig ihm sich dargestellt habe, oder mittelst irgend einer Forschung und Untersuchung.