Napriek tomu, že v nej vyrastalo deväť detí, nepoznala biedu. Otec Heinrich Marx, bol advokát. Zvlášť sa zameral na výchovu syna Karola, z ktorého chcel mať veľkého právnika, široko-ďaleko uznávaného obhajcu rozumu a ľudskosti. No už po skončení gymnázia Karol otcove nádeje sklamal. Hoci sa dal na jeho želanie zapísať na právnickú fakultu v Bonne, zaujímala ho predovšetkým filozofia a rušný študentský život, v ktorom nechýbali ani láska k šľachtickej dcérke Jenny von Westphalen.
Marxovo búrliváctvo však čoskoro ustúpilo vážnemu záujmu o štúdium, ktoré okrem práva a filozofie zahrnovalo aj dejiny literatúry a iných umení, kultúry a cudzie jazyky. Filozofia však prevládala. Po prechode na berlínsku univerzitu roku 1836 ho upútala veľkosť Heglovej osobnosti. Poznanie jeho filozofie, najmä dialektiky, označil v liste otcovi za medzník vo svojom živote. Marx sa od Hegla veľa naučil, no jeho myslenie sa vydalo inou cestou. Zatiaľ' čo Hegel uplatňoval svoju dialektiku v oblasti duchovných špekulácií, Marx začal používať dialektickú metódu na vysvetľovanie skutočnosti. V tomto období v ňom už dozrelo rozhodnutie nepripravovať sa na právnické povolanie, ale po váhavom súhlase otca, sa dal na dráhu profesora filozofie. Po otcovej smrti dopísal dizertáciu a v Jene roku 1841 získal titul doktora filozofie.
Otvorila sa pred ním kariéra univerzitného docenta v Bonne, no dal prednosť písaniu článkov do pokrokových časopisov. Keď vznikli Rýnske noviny, stal sa roku 1842 ich redaktorom. Vystupoval v nich na obranu chudoby, pranieroval brutálne opatrenia vlastníkov pozemkov proti nemajetnej mase, vášnivo sa zasadzoval za slobodu tlače a neľútostne kritizoval kapitalistickú spoločnosť. Noviny boli čoraz populárnejšie, a keď sa Marx stal ich šéfredaktorom, zasiahla proti ich buričstvu vláda. Roku 1843 ich zakázala. Práca v Rýnskych novinách obohatila Marxa o veľké skúsenosti. Predovšetkým si uvedomil, že na to, aby mohol hlbšie pochopiť podstatu spoločenskej nerovnosti a materiálnych záujmov ľudí, sa musí dôkladne zaoberať štúdiom ekonomických a sociálnych problémov.
Pochopil, že za reakčnej vlády v Prusku nebude môcť slobodne hlásať a rozvíjať svoje filozofické a politické názory. Rozhodol sa preto odísť do Paríža. V júni 1843 sa oženil s Jenny, ktorá mu bola až do smrti nielen manželkou, ale predovšetkým spoľahlivou radkyňou a spolupracovníčkou.
V Paríži sa pre nich začal ťažký život politických emigrantov. Marx sa pustil do uskutočňovania svojich politických plánov. Založil časopis, okolo ktorého chcel sústrediť.