najvyspelejších nemeckých a francúzskych publicistov. V spolupráci s Arnoldom Rugem začal vydávať Nemecko-francúzsku ročenku. V nej uverejňoval články, v ktorých sa už prejavil ako vyhranený proletársky revolucionár. Svojím postojom však veľmi skoro popudil štátny aparát i spolupracovníka Rugeho, ktorý odmietol ísť revolučnou cestou. Marx zostal bez miesta a bez prostriedkov. Po čase však predsa len mohol pokračovať vo svojej práci, pretože mu finančne pomohli jeho priatelia z čias vydávania Rýnskych novín. Keď študoval problém historickej úlohy proletariátu, dostal veľmi cenné podnety od mladého filozofa Engelsa, ktorý sa zaoberal kritikou buržoáznej politickej ekonómie. Myšlienková zhoda a veľký revolučný zápal ich natrvalo spojili. Roku 1845 napísali spoločnú knihu Svätá rodina a o rok neskôr Nemeckú ideológiu, v ktorých sformulovali teóriu vedeckého komunizmu. Popri filozofických otázkach sa Marx zaoberal aj štúdiom politickej ekonómie a dejín francúzskej revolúcie. Roku 1845 ho však na zákrok pruskej vlády vypovedali z Paríža ako nebezpečného revolucionára. Presťahoval sa do Bruselu. Roku 1847 tam uverejnil dielo Bieda filozofie, v ktorom vystúpil proti nevedeckým teóriám vtedajších filozofov a odhalil príčiny útrap Pudových más. V Bruseli a v Londýne založil roku 1846 spolu s Engelsom Komunistické korešpondenčné výbory, ktorých úlohou bolo propagovať vedecký komunizmus. O dva roky neskôr založili v Londýne Zväz komunistov, ktorý mal organizácie vo viacerých štátoch. Spolu s Engelsom vypracovali program Zväzu, ktorý vošiel roku 1848 do dejín ako slávny Manifest komunistickej strany, mobilizujúci robotníkov celého sveta svojím obsahom a výzvou Proletári všetkých krajín, spojte sa!
Marx však ani v Belgicku nemohol dlho pokojne pracovať. Keď roku 1848 vypukla vo Francúzsku februárová revolúcia, belgická vláda, nastrašená začínajúcimi ľudovými nepokojmi v Bruseli, vypovedala ho do Francúzska. Odtiaľ po marcovej revolúcii v Nemecku odišiel do Kolína, kde založil Nové rýnske noviny. Po víťazstve kontrarevolúcie ho postavili pred súd a znovu vypovedali z krajiny. Odišiel do Paríža, ale po jednej z demonštrácií ho vypovedali aj odtiaľ. S celou rodinou sa potom presťahoval do Londýna, kde žil až do smrti.
Porevolučné roky boli pre Marxa obdobím intenzívnej a vyčerpávajúcej vedeckej činnosti. V prácach Triedne boje vo Francúzsku a Osemnásty brumaire Ľudovíta Bonaparta zhodnotil posledný revolučný výbuch v Európe a začal pracovať na svojom hlavnom diele Kapitál.