V Kapitáli Marx rozobral hospodársku štruktúru kapitalizmu. Na jej základe dokázal, že cesta k revolúcii a beztriednej spoločnosti, je zákonitá. Prvý diel Kapitálu vyšiel v Hamburgu roku 1867. V tomto čase sa Marxovi a celej jeho rodine žilo neobyčajne ťažko. Bieda, hlad a choroby boli u Marxovcov, ktorým sa narodilo už štvrté dieťa, každodenným hosťom. Engels im vtedy nemohol pomôcť, lebo bol vo vyhnanstve vo Švajčiarsku.
Roku 1864 založil spolu s Engelsom Medzinárodné robotnícke združenie I. internacionálu, ktorá sa stala tribúnou pokrokového proletariátu a demokratických síl v Európe proti silám reakcie. Významné udalosti vo Francúzsku v čase Parížskej komúny v roku 1871 ho veľmi nadchli. Komúna bola prvým praktickým výsledkom pôsobenia I. internacionály.
V tých týždňoch napísal stovky listov svojim priateľom a členom Internacionály a vyzýval ich, aby organizovali manifestácie a rôzne akcie. Po porážke Komúny napísal rozbor jej -skúseností v diele Občianska vojna vo Francúzsku. Dôsledky krvavého potlačenia parížskeho, proletariátu však veľmi nepriaznivo zasiahli robotnícke hnutie celej Európy a tlak reakcie si vynútil, aby I. internacionálu jej vodcovia rozpustili. Popritom roku 1875 napísal ďalšiu významnú prácu Kritika Gothajského programu, kde po prvý raz sformuloval nevyhnutnosť prechodného obdobia medzi kapitalizmom a socializmom. Jeho analýza ideového a organizačného programu nemeckých socialistov významne prispela k zrodu bojaschopnej proletárskej strany v Nemecku, ktorú Marx až do konca svojho života podporoval a úzko s ňou spolupracoval.
Hoci už v mladosti čítal takmer vo všetkých európskych jazykoch a písal v nemčine, francúzštine a angličtine, v tomto období sa začal učiť ruštinu, pretože ju potreboval nielen pri štúdiu literatúry pre Kapitál, ale najmä preto, aby mohol bezprostredne sledovať vývin ruského národnooslobodzovacieho hnutia. Na základe dôkladného štúdia ekonomických a politických zmien v Rusku predvídal, že po Parížskej komúne sa nevyhnutne a skoro uskutoční prvá veľká revolúcia práve v Rusku.
Vyhnanstvo, ktoré Marxa stále stíhalo, núdza, z ktorej jeho rodina napriek Engelsovej pomoci nevychádzala, ustavičný boj proti rôznorodým neproletárskym
a protiproletárskym smerom a vyčerpávajúca teoretická práca veľmi podlomili jeho zdravie. V roku 1881 mu zomrela žena. A keď mu ešte zomrela najstaršia dcéra Jenny, z duševných a fyzických útrap sa už nezotavil. Zomrel v Londýne 14. marca 1883.

ENGELS Fridrich
1820 - 1895
Nemal nijaké tituly, nebol ministrom, ani poslancom.