Vďaka svojmu postaveniu mohol podporovať mnohých nemeckých pokrokových emigrantov, a najmä sústavne pomáhať Marxovi.
V tomto období Engels ustal v publikovaní, ale o to húževnatejšie si dopĺňal vedomosti. Bol veľkým odborníkom v chémii, vo vojenských teóriách a v neposlednom rade i vo filológii - ovládal trinásť jazykov.
Ozajstným vyslobodením pre Engelsa bol rok 1870, keď si usporiadal majetkové záležitosti, zanechal zamestnanie v obchodnej kancelárii a odišiel do Londýna. Konečne sa mohol nerušene venovať štúdiu problémov vedeckého socializmu i vlastnej tvorivej práci a byť stále v styku s Marxom. Zúčastňoval sa na riadení činnosti I. internacionály, ktorú s Marxom založili roku 1864, organizoval boj proti nesprávnym teóriám v robotníckom hnutí, písal články, no predovšetkým študoval prírodné vedy a matematiku. Výsledkom Engelsovej vedeckej činnosti boli dve najzávažnejšie diela Anti-Dühring a Dialektika prírody.
Jeho hlboké priateľstvo k Marxovi pretrvávalo aj po Marxovej smrti. Engels bol jediným človekom schopným roztriediť obrovské množstvo prípravných rukopisov Marxovho nedokončeného Kapitálu a zostaviť z nich II. a III. diel. Tejto práci sa venoval až do konca života i za cenu, že musel obmedziť prácu na svojich knihách. I tak však napísal ďalšie diela - Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu, Ludwig Feuerbach a rozklad klasickej nemeckej filozofie. Významný je aj jeho podiel na príprave socialistického kongresu v Paríži roku 1889 a na vytvorení II. internacionály. Zomrel v Londýne 5. augusta 1895.